Pavol Matija

Predstavitelia Mrzí ma, keď rôzni pubertiaci a ľudia, ktorí neboli v živote veľmi činorodí sa navážajú do čelných predstaviteľov štátu. My si ani nevieme predstaviť, kto môže viesť štát. Aká osobnosť to musí byť. Vzdelaná, v kondícií fyzickej i psychickej, s nesmiernou zásobárňou energie, s vystupovaním, vzhľadom, rozhľadom […]

Úsmev, prosím Naša spoločnosť je nadmieru chladná. Chýba v nej úsmev. To najmenej, čo si môžeme dať. Nič nám pritom nebráni sa smiať. Veci vôbec nie sú až tak zlé, ako ich vnímame. Keď nám v reštaurácii podajú nie najlepšie pripravený pokrm, môžeme na to reagovať dvojako. „To jedlo je zlé, nechutné, prečo by som mal platiť za niečo takéto, už tu […]

Máme v poslednej dobe podľa mňa nezvyčajne jasné slnko. Niekedy aj zvláštnejšie zafarbené nebesia. Možno to nevnímame, pretože, teraz mi napadlo, pomenovať to hurry up culture, tu už máme niekoľko rokov. Nedeľa je pre väčšinu Slovákov dňom aspoň trocha väčšieho pokoja, či už ani to nie? Tak in medias res sa s tým nebavme, ale ponúkam pár zrniečok svetla: […]

Chcem ti ho zobrať, šepoce veľké tmavé stvorenie posiela svojich, živých i iných, posiela tebe i mne krúž ako blázon, zavracaj prácou, napáchni peniazmi obzeraj za tou i za tou, už ťa mám, len pekne uviazni My schránky sme myšlienok, ver, svet ma každý svoj neuvažuj, bež, utekaj, kúp nové a novšie, ži ako celá štvrť spoľahni sa, […]

Keď držím v ruke šálku, zdá sa, že dobre mi rovnako, keď mäsá všakovaké sú na tanieri keď idem do mesta a všetci sú veľmi pekní keď vidím, že dnes už nie sú ľudia, iba hviezdy Keď vidím, že Boh je len niečo minulé a neurčité dal ľuďom malým príkazy, no oni majú svoje bytie každý Ho vníma inak, vlastne tak, ako vyhovuje na každý počin máme […]

Prichádzaš nebádane, skrytý v šálke kávy nevidno ťa vôbec, i tak opantal si davy blúdime ulicami mysliac, že máme slobodu nás vidno, teba nie, akú máš ty výhodu My vidíme výklady, lesk, luxus, úspech všetko môže byť naše, tak bežíme v kuse nechávame hodnoty, už niet ich ceny šepneš nám – je bežné i trikrát sa ženiť Je bežné prchať ako […]

Na svätom námestí stĺpy pevne stoja ktože ich drží – zvrchu všemohúci pohľad ospravodliví i občasné vady ľudskej povahy ťažko len priam ísť vo svete ťažkej nástrahy Na mnohých miestach sa zem s nebom dotýka pozeráš očami duše a ďakuješ za výhľad nie sú to len svätostánky a mocné kláštory tak stýka sa každý, kto zmysel pochopí […]

Skúsenosť je brázda, čo stopu vyryje prichádza každý deň, nemáš na výber otvorené oči mať, to by snáď chcel každý no, ako že ich otvárať – tie tmavosivé skaly? Skala či s okom čírym niečo spoločné má? Veď skala len stojí a oko sa stále pozerá pozerá, pozerá, len či aj dobre vidí… akýže okamih premieta sa v danej chvíli Pozerá veľa to […]

Videl som raz planétu, inú ako iné život, voda, krásna zem, nepriateľ nikde všetko pekne plynulo, to, čo malo trvať iba kúštik umu, pokory, žiadalo si od nás Potom prišiel veliteľ, sám veľký pán človek má veľkú hlavu, dve ruky, dokáže čokoľvek čo tam po tých ostatných a i dákej zemi ja tu budem šéfovať a vy iba nežiť Podmanil si všetko, asi […]

Prepáč, dnes poviem ti aj tebe i ostatným – vyznám jak ľúto mi za činy a i za vety aj tú zodpovednosť priznám No len, bratia, priznajte i vy či ste ozaj doteraz obstáli vždy len bez chyby Snáď tu má každý z nás dnes boha vlastného svoju slabosť neprizná aj hneď už odsudzuje blížneho Kiežby nás tak Pán Boh súdil už sme všetci dávno […]