Pavol Matija

Kam smerujeme

Všetci smerujeme iba k jednému a tomu istému stretnutiu. Stretnutiu s Bohom. Nesmerujeme na rande, kde sa bude nalievať, užívať, ľahtikársky smiať a rátať zárobok. Smerujeme k najpravdivejšiemu zúčtovaniu všetkých sekúnd nášho života.

Ľudstvo osleplo, poväčšine. Veľakrát zaznelo, čo ešte chceme? Ťažkých nielen posledných 6 rokov na zemi, ale aj pripomenutie toho, čo bolo v dejinách, nemuselo byť a my sme to veľakrát zopakovali a opakujeme. A to je najhoršie, že si veci už skoro vôbec neuvedomujeme.

Rýchlik beží, rúti sa, už vidíme, že nejde najlepšie a my prikladáme do kotla.

Bez ohľadu na vzdelanie a spoločenské postavenie je všetko postavené na tzv. vyšších vlastnostiach človeka, možno je to 7 cností – pokora, štedrosť, dobroprajnosť, mierumilovnosť, cudnosť, striedmosť a činorodosť . Určite je to 7 cností. A pridajme ešte uvažovanie v pravde, hovorenie a život v pravde. Pravdu nie je jednoduché nájsť. A čo sa má nájsť, po tom treba túžiť a pátrať po tom, hľadať to.

Ak si vezmeme daných 7 cností a pravdu, máte pocit, že tieto parametre sú človečenstvom dnes napĺňané? Pokora – popretá sebou samým, teda pýchou v rôznych prejavoch (egocentrizmus, sebestrednosť…), štedrosť – popretá teóriou hrabiek, ktoré energiu, čas a peniaze hrabú k sebe, dobroprajnosť – popretá vzájomným sužovaním, kalkulom aj ničením, mierumilovnosť – popretá vojnami, konfliktmi, rozkolmi, cudnosť – popretá sexualizáciou nadovšetko, striedmosť – popretá konzumom a nestriedmosťou v zarábaní, činorodosť – popretá síce nie úplne priamo, ale odvedením od činorodosti na chválu Božiu a spásu duší k činorodosti na velebenie seba samého.

Svet sa narovná, ak konečne začne chápať k čomu smeruje. Boh už možno naozaj dlho čakať nebude. Nie preto, že by nevedel počkať, ale možno sa už nemôže pozerať na utrpenie ľudstva, ktoré často je žiaľ tiež neuvedomené samými ľuďmi, pretože ľudia otupili svedomia a duše a už nevedia a často ani nechcú vidieť, v akom živote sami vlastne žijú. Nemôže sa ďalej pozerať na vedomé zlo rôznych ľudí, ktoré je ale čím ďalej tým vedomejšie.

Túžba po pravde je oslobodzujúca a jedného dňa každý z nás podstúpi tento veľký akt oslobodenia, kedy miznú nánosy žitého a nečistého a zrazu vidíme svet, ale hlavne vlastnú tvár bez mejkapu. A čo nastáva: ach, ako som to vlastne žil?

Svet a naše životy je ako veľká firma, kde sa riešia síce ťažké veci, dôležité, ale bez presahu a takto táto firma aj funguje – zamotane, bez jasnozrivosti. Kľúčom k úspechu firmy opäť bude vzdelať sa a naučiť sa cnostiam, pretože tie dokážu presahovať aj konkrétne náboženstvo, ktoré môže vo firme predstavovať aj rôzne povahy ľudí, kľúčom teda bude podriadenie človeka cnostiam. Inak sa firma bude potácať, raz super, raz horšie, potom zle. Bude teda priveľmi oscilovať na to, aby doniesla trvalý úspech a šťastie pre zúčastnených.

Boh nastavil svet dávno pred nami a v Jeho láske nám dovolil robiť aj blbosti. Potom znelo Jeho: „Janko, no, no, to sa nerobí…“, teraz nás facká, my to nevidíme, a potom čo? Zaznieva: „choď a už nehreš.“ Lebo raz som sa zmiloval, druhý raz, i tretí a ty stále v blude. Niekedy je náš blud ťažké opustiť, lebo je to napríklad fajn a komfortný blud.

A čo je vyslobodenie? Napríklad super obrazom je, že vy, ktorí teraz spolu kráčate ako manželia, ako snúbenci, ako partneri, chyťte sa za ruky a predstavte si, že kráčate oproti Ježišovi, že na vás čaká a takto narovnajte vašu cestu. Nekráčate k iba úspešnému životu, k iba ľudskému šťastiu, k iba zdraviu, ale k Ježišovi. Tento obraz môže nastať aj tu na zemi pre mnohých z nás, takže žijeme niečo unikátne. Nebojme sa už viacerí vysloviť: „Pán je blízko!“. Pretože už v Biblii stojí: „Pán je blízko.“ A zrazu to je úplne iný život, lebo Pán je blízko.