Pavol Matija

Odpoveď je v dedinách Veľký svet rastie do výšky. Aby potom zistil, že najlepšie sa chodí po zemi. Nevenujte sa veľkému svetu, ale svojej zemi. Takto dnes ešte niektorí sadia na dedinách zemiaky, sú obyčajní. A v tom je odpoveď. Zaznievajú aj slová Pána Ježiša: „buďte jednoduchí ako holubice…“. Ale ja viem, každý mladý chce žiť vo veľkom […]

Štruktúry myslenia Svet, ktorý žijete je vytvorený štruktúrami myslenia. Na zmenu sveta teda stačí zmeniť štruktúry myslenia. Dieťa sa rodí a počúva: „ty sa podobáš na mamku“, „človek má byť silný“, „ty sa hodíš na futbal“. Takýmito kódmi je postupne utváraná štruktúra jeho myslenia. Myslí si, že má byť priebojné, drzé, vzdelané, lebo taký […]

Prečo sa máte zle Stručne. Jednoducho. Priamo k veci. Žijete so zameraním na problémy, vidíte problémy. Sme o tom presviedčaní z každej strany. Žite so zameraním na riešenia, viďte riešenia. Nie sú problémy, ale riešenia. Prepólujte sa z „mám problém“ na „mám riešenie.“ Verte zákonom a politikom. Niekto spoločnosť riadiť musí, či by to bol […]

Ach, Bože, aké máš veľké L, priam neuveriteľné… svet spustnutý v raj, lebo vždy zabúda na poému drží si svoje pozície, tvrdo, nenásytne, vieme svet – raj, opustená púšť, kde veľkú múzy vädnú Zas negatívne, čosi súdiť, odsudzovať, uvrhovať preč ale nie, o tom vôbec nechcem, ach, to je veľké L, cítim ver, že každý jazyk ľudský môže byť aj […]

Prečo je svet zlý? Svet možno nie je zlý. Svet možno nie je ani dobrý. Svet možno iba je. Tak teda prečo je svet zlý? Podľa mňa preto, lebo sme mu dali príliš veľa parametrov. V odľahlej civilizácií máločo merajú. Riešia. Určujú. Dávajú parametre. A človek, už ako dieťa, dnes už aj počaté, dostáva parametre. Po narodení ešte viac parametrov. […]

Ďakujme Aká je vaša odpoveď na otázku: si šťastný, si šťastná? Málokto dnes odpovedá: som šťastný, som šťastná. Lebo zlá doba, zlý svet, zlí ľudia. Prečo takto odpovedáme? Pretože chceme hľadať a dosahovať vo všetkom dokonalosť. Dokonalosť však postačuje vo viere v Boha. Niektoré veci sa v našich životoch udiať nemuseli, mohli sme im predísť, […]

Otvor dvere, už som doma po siedmykrát, nekonečne a čo je viac, než otvoriť dvere, vpustiť trocha človeka veď človek dáva človeku to, čo by chcel dostať, reči detské tvrdý v láske, kde len odpustenie vždy každého stretá Deti sme sa narodili, deťmi aj chceme vždy zomrieť veď vrásky na duši obmýva akési tajomné svetlo veď nekonečne ľúbiť znamená nikdy […]

Zapáľme spoločnosť láskou Zapáliť spoločnosť láskou. Iba to je v skutočnosti jediné relevantné a pravé riešenie. Ako už v zrniečkach svetla odznelo, láska nie je obmedzená na prednostne predkladanú lásku medzi mužom a ženou, ale láska je bez obmedzení. Prejavom lásky nie je iba zaľúbenie, prejavom lásky je aj pomoc, rozhovor, odpustenie, prijatie, […]

Niekedy nevidíme Deti neďakujú za rodičov. Rodičia neďakujú za deti. Rodičia neprijímajú deti. Deti si nevážia rodičov. Ak rodič neprijíma svoje dieťa, odpočiatku popiera jeho život. Ak je život odpočiatku popretý, musí sa obnoviť. Ani my sme neprijímali existenciu Boha, nebeského Otca. Bolo nám dobre v tieni kaviarní, pri vzdelávaní, pri budovaní nášho blaha. […]

Bolo to nanič ? Pán Boh, myslím, vždy chcel, aby sme sa vrátili k sebe. K svojmu svedomiu. Doprostred vlastného ticha. Namiesto toho sme budovali nazvime to, bájny hrad, hrad vlastnej slávy, kde ostávali obete, ale hlavne, že obeťou sme neboli my. Budovali sme ďaleko od seba. Zo svedomia človeka prichádza návrat k Bohu. Je už až trápne, že sa pred aj svojimi […]