Pavol Matija

1 + 1 = 2

Učíme sa počítať. Odmala. Ale nevieme pochopiť súvzťažnostiam, súvislostiam, príčinám, následkom a výsledkom.

Existuje „faktor“, „takzvaný“ Boh.

Pri troške chcenia sa Naňho viete celkom slušne napojiť. A žiť. Chápať. Čerpať. Prinášať. Nič ťažké. Na úvod, 10 Božích prikázaní, pohľad do svojej minulosti, svedomia, jedna spoveď, pokľaknutie, Eucharistia a skúsiť to zopakovať. Potom možno rozšíriť obzory svojej viery, že napríklad máme svätenú vodu, sviatosti, pozrieť si niečo zo života svätých, poštudovať. Hlavne možno ale výsledne scitliviť svoje svedomie na hriech.

Pretože my ako ľudstvo už nie sme citliví na hriech. Ja som skúsil takmer všetky hriechy, takmer, a doviedlo ma to k tejto viere. Teda nie som veličinou absolútnej čistoty, ale mám pochopenie pre každého, vnímam čo naňho pôsobí, preto ho neodsudzujem, a s poznaním vo viere kráčam. Čo je ale smutné? Keď človek nemá oči. On nevidí. Že si vyberá všetko, len nie Boha.

Posledné roky nám mali, pravdepodobne, otvárať oči. Asi neotvorili. A ten „faktor“ „takzvaný“ Boh, ako teraz uvažuje? Čo s človekom, ktorý ide, ide, ide, blúdi, nechápe, neverí, nechce veriť, verí všetkému len nie Mne?

Boh nie je skrytá veličina, dnes večer Ho môžeš spoznať. Troška Biblie v ruke, ako hovorím, prejsť očami Božie príkazy, prejsť Ježišove výroky. Na úvod stačí. Biblistami takto nebudeme, ale možno otvoríme oči. A pozeráme: Bože, Ty si?

A čo s takým synom, ktorý v kuse chodí domov opitý, na mol? Raz dohovorím. Raz facka. Raz neotvorím dvere. Potom to akosi stráca zmysel. Preto, pravdepodobne, ani Božia trpezlivosť nebude nekonečná (hoci nekonečná je).

Synku, dosť bolo. Už tak blúdiš. Že je to aj pre mňa šialené.

Solídna časť sveta je rozvrátená. Ak nie sú hodnoty, nastáva rozvrat. Možno rozvrat sveta prišiel z rozvratu ľudského vnútra. Postupne sme jeden po druhom sami rozvrátili svet. Môže sa svet rozvrátiť sám? A teraz hovoríme, aký je zlý svet, toto a hento je hrozné a strašné.

Ale ak by sme sa odvrátili od hriechu, veci sa extrémne rýchlo začnú narovnávať.

Čo sa ale deje?

Európa už až tak kresťanská nie je. Hoci v minulosti bola pilierom kresťanstva. Dnes máme rozsudok Európskeho súdneho dvora z novembra 2025, na základe ktorého majú členské štáty Európskej únie uznávať manželstva osôb rovnakého pohlavia. Teda aj keď sa priamo v danom štáte sobášiť nemôžu, daný štát má nájsť právny spôsob, ako ich zväzok uznať ako manželstvo. Manželstvo je sviatosť (patrí medzi 7 sviatostí) . Niečo čo je Bohu sväté, dáva tomuto zväzku veľkú silu a svoje požehnanie. Manželstvá dnes príliš romanticky vo väčšine nefungujú. Ako to opisoval jeden známy: 50% v EÚ je rozvodovosť, 30% žije „všelijak“ a 20% napĺňa atribúty manželstva. Bolo už spomínané, že posledný zápas medzi Bohom a diablom na zemi je o manželstvá. Ospravedlňujem sa za túto vsuvku, duchovnú. Boh asi príliš neuznáva manželstvá homosexuálov. Či? Ak by sme teda chceli byť veľmi moderní, mohli by sme súžitiu muža a muža a ženy a ženy priznať úroveň iného právneho vzťahu než manželstva. My v Európe sme ale akí? Tak trocha (dosť) nerešpektujúci kresťansky princíp, ktorý ju vytvoril.

Všetko sa mení. Vyvíja. Dokedy? Nie je toto všetko tak trocha nový Babylon? Základy a spodné podlažia nedržia a my ideme ďalej, budujeme poschodia, len vysoko. 

Budujeme v súlade s Bohom?

Čo ak On už kričí, synku, dosť bolo? Deti poriadne v škole nevedia pochopiť 5 slovnú vetu a my im do toho ponúkneme umelú inteligenciu. Pomáhame ich múdrosti? Vývoj, verte, má svoj strop. Strop, kedy Boh povie: „to už je extrém, človeče.“

Boh možno naozaj nechce vojnu.

Chce ale aby sme otvorili oči. A preto možno vojnu dopustí. Stretávam sa s názormi: „niečo musí prísť“. Ako som to nazýval ja, seknutie. Lebo dnes ak niekto ide cez týždeň do kostola, je fanatik, čudák. Ak sa niekto ide viackrát vyspovedať za mesiac, je totálny čudák. Ak sa niekto modlí Korunku Božieho milosrdenstva, je zvláštny. Ale hlavne, že takmer všetci sme veriaci, ako počúvam. Ako to povedal známy: „u nás v práci sú takmer všetci veriaci, ale nežijú tak.“ Teda Boh je kdesi, tam vysoko, v nebi a my tu tak po svojom.

Nájdite krásu aj duchovného života, možno potom pochopíte, ako veľmi vám vadí hriech, vlastný. Lebo vás oddeľuje od Boha.

A čo som zrniečkom svetla chcel vyjadriť. 1 + 1 = 2. Ak ovládame jednoduchú matematiku, musíme chápať, že súčasný svet a jeho smerovanie sa Bohu nepáči. Boh také usporiadanie sveta nekázal. A keď to synak nevie pochopiť, Otec asi bude už len prísnejší… Darmo my krútime, hľadáme niečo iné, odôvodňujeme. „Faktor“ Boh existuje. A povedal by som, že je dosť zrejmý.

A čo vykoná Boh? Bude pozerať ako uznávame manželstvá homosexuálov, ako sa vo veľkom rozvádzame, ako 13 ročné deti berú drogy, ako kostol považujeme za miesto fanatizmu, ako narastá kriminalita, ako nám hrozia náboženské nepokoje v Európe, ako vraždíme vo vojnách deti a ženy? Možno povie: spusťte veľkú vojnu ako očistný proces. Možno takto bude chcieť skrátiť ľudské utrpenie, hoci ťažko a radikálne, lebo: právo sveta a Boha sa vychýlilo trocha nad pomery, náboženské pnutie v Európe bude bujnieť, sociálne neistoty, dlhy, vedomé zlo človeka, vývoj ad absurdum, zdravie človeka, ba jeho život na vedľajšej koľaji, zdravý vývoj detí ponechaný napospas osudu. A napriek tomu stačí, aby sme sa naučili spolu žiť, v stave, ktorý vyzerá neriešiteľne, si začali odpúšťať, veriť v mier a pokoj, necítili voči nikomu nič zlé, či to je moslim, kresťan, homosexuál, konzervatívny človek, liberál, či sa modlí, alebo iba pije kávu. Odpustenie je všeobecný princíp. Princíp narovnania. Tento svet sa narovná už ale len na základe vyšších princípov, nie tak, že budeme jeden do druhého ryť, že kto má pravdu. Všezmier je riešením. A ak naviac pochopíme, že ten Boh predsa len funguje, je, chcel nám dobre svojím usporiadaním neba i zeme a vždy je to najmä Láska, uvidíme, že niektoré záležitosti predsa len v rámci aspoň zdravého rozumu je lepšie neotvárať, nehrotiť a spolu žiť. Je niečo viac ako my. „Faktor“ Boh. A my máme stále čas na to, aby sme sa začali mať radi.