Pavol Matija

Pár postrehov na piatok

Zdravý rozum je niečo presahujúce dokonca možno i vieru, minimálne v pozemskom svete. Možno ho máme/máme mať na to, aby sme sa kvôli vieram, názorom, orientáciám na západ, východ a iným, napríklad nezabíjali, neškodili si a pod. Zdravý rozum je niečo k čomu človek musí byť tak trocha vedený, usmernený, podľa mňa najistejšia cesta k nemu je cez čistotu Ducha Svätého, lebo medzi 7 darov Ducha Svätého patrí i „dar rozumu“, „dar poznania“, určite zdravého.

…idem pokorne, snáď racionálne poukázať na nezdravý rozum.

Vraj v Poľsku to ide, u nás nie. Neviem, mám rád Slovensko. Ale vraj v Poľsku je menej byrokracie, menej kontroly, viac zbudovaná krajina, neviem. Choďte sa pozrieť, potom mi poviete. Bol som aj ja, ale vždy mám rád Slovensko. Prirodzeným priestorom na porovnávanie Slovenska s inými je asi V4 – Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovensko. A kde je ako? Možno všade podobne. Možno.

Výsadou kráľov je počúvať. Mať radcov, vybraných, dôveryhodných, múdrych. Ak kráľ prestane počúvať, počase upadá/padá. Počúvať aj ľud na všetkých sférach a úrovniach, lebo podnikateľ najlepšie vie, čo mu prekáža, čo ho trápi, čo trápi jeho stav.

Rozpočty majú stranu príjmovú, ale aj výdavkovú.

Zamestnanec platí odvody z príjmu, ktorý reálne dosahuje v danom mesiaci výkonu práce. Živnostník vlastne na základe príjmov ročne pozadu. Prečo neisť cestou paušálnosti, daňových a odvodových licencií? Od do, toľko zaplať a máš pokoj. Lebo ľudia sa chcú venovať progresu v podnikaní, nie naháňaniu vlastných bločkov a výkazníctvu.

Mladí platia často z lepšie ohodnotenej práce vyššie odvody a potom čítame, že sa nemajú spoliehať na dôchodok. Prečo im nepovedať plaťte menej a odkladajte si na vlastný účet? Prečo nerozšíriť medzigeneračnú solidaritu v rodinách, nech sa potomkovia viac pričiňujú o život svojich (väčšinou nie bohatých) predkov.

Prečo sme boli svedkami rôznych konkrétnych lex? Teda kvôli konkrétnej situácií sa prijal zákon, možno kvôli konkrétnej osobe. Prospech pre právny štát v tom vyšší asi nebol.

Prečo stigmatizujeme odbor psychiatrie, psychológie a jej pacientov, slovami „blázon“, „psychopat“? Povieme: „aha, idiot, kardiak!“, „aha, cukrovkár!“ ? Zdravie. To po čom túžime. Opačne, len aby sme sa nedostali do úrovne že o všetkom budú rozhodovať psychiatri a psychológovia, lebo to už by bola naozaj spoločnosť hodná „konkurzu“.

Mladí kdesi utekajú. Nevedia tu nájsť svoj prirodzený životný priestor. Nemajú často dostatočný príjem, nevedia zabezpečiť bývanie a cítia sa názorovo stratení. Generácia od generácie je pomerne názorovo iná, ale dosť iná. My ale nevieme nájsť prienik v tom vnímaní sveta a života. Preto je spoločnosť súborom nesúrodých generácií. Bolo by treba začať sa viac chápať. Snažiť sa o to.

Ľudia sa málo stretávajú. Telefóny zvonia najmä, keď je niečo treba. Bublinka ako spôsob fungovania je nesociálna. Doing business a potom rýchlo do Thajska.

Naša spoločnosť nepozná oddych. Oddych je u niektorých niečo trestné. My už nevieme oddychovať.

Nevenujeme sa umeniu. Maľovať, písať napríklad básne a aj spievať vie každý. Každý inak, na inej úrovni. Existuje ale v umení úroveň? Občas niečo maľujem, väčšinou impresionizmus, ale to je len dojem, to nie je veľdielo. Existuje v umení veľdielo? To je hodnota autora? Počtu poslucháčov? Umenie je byť tu a teraz, dať zo seba pocit, dojem, vnem, chvíľu nezarábať. Vieš to aj ty a možno budeš veľký umelec.

Prečo toľko politiky? Žime život človeka.

Prečo tak málo kultúrnosti? Veď už sme mohli dospieť na istú úroveň.

Prečo tak málo úsmevu? Veď nie sme plechový.

Právo nie je pečiatka, ale zákon. Ak ideme niečo vybaviť na úrad, často musíme skôr prekonať 3 emočné záchvaty a zlé nálady úradníkov než daný problém.

V krajine, kde sa chce, tam sa dá. Nedávajme si navzájom polená pod nohy. Rozvoj je rozvojom nás všetkých.

Načo ľavica, pravica, liberálni, konzervatívni? Veď spoločnosť je celok všetkých. Ak budeme usporadúvať na základe len jedného názoru, vždy len za cenu nespokojnej veľkej bublajúcej masy, ktorá bude čakať na zmenu – teda za cenu občianskej nespokojnosti a nepokojov, čoraz väčších.

Vážme si advokátov. Často sú to vaši veľkí pomocníci. Piliere právneho štátu.

Možno potrebujeme menej zastupiteľov a viac manažérov. Aj to by mohla byť cesta dospelej demokracie. Za poriadnu plácu, s menšou prezentáciou a s rýchlejším rozvojom miest.

Nehovorme, že politici zarábajú veľa. Nech zarábajú omnoho viac. Lebo reprezentujú štát.

Ak niekde v tzv. vyspelejšej krajine človek niečo dosiahne, zvyknú mu vzdať istú česť, vážiť si ho a doceniť. Nie je u nás tendenciou skôr tak trocha udupávať?

Kým nebudeme vnímaví na pravdu, zdravý rozum nebude vládnuť v spoločnosti. Pravda je zložená z viacerých názorov, vypočutých, selektívne usporiadaná v zmysle racionality a poznanej i nazbieranej múdrosti. Pravda je stav, ktorý treba vidieť, čeliť mu a pokojne sa s týmto stavom vysporiadať.

Nech vládne zdravý rozum nad našimi názormi.