Pavol Matija

Frajerstvo sa končí

Dnes možno menej biblicky, viac svetsky. Príčinou toho, čo sa deje, nie je nič iné než úpadok a rozklad hodnôt. Svet Európy je zvieraný z rôznych strán. Európa nám známa predtým už neexistuje. Európa prechádza náboženským pnutím. Európa prechádza utrpením hľadanej identity. Európa prechádza zákonodarnou prebujnenosťou. Európa je virvar kultúr, názorov. Európa je skvost v úpadku. Za Európou nám je mnohým ľúto.

Či je Európa zmes národných štátov, ktoré sa zľakli vojny a vzájomného súperenia, aby po rokoch fungovali skôr ako riadené štáty? Je európsky štát, ktorýkoľvek, ešte zákonodarne samostatný? Je tradíciou Európy jej kresťanská kultúra alebo neznajbožstvo?

Kde je ten kľud? Kde je tá istota? Kde je tá budúcnosť? Kde sa stratila bezpečnosť?

Kde je to všetko?

Kde sú deti túžiace sa vzdelávať a memorovať, aby nemuseli nosiť so sebou mobily, ale mali vlastné hlavy? Kde sú dospelí, ktorí boli vzormi? Kde sú podnikatelia, ktorí chceli dobro a dôstojnosť pre svojich zamestnancov? Kde sú zamestnanci, ktorí chceli pracovať a zveľaďovať podniky a štáty? Kde sú politici, ktorí viedli krajiny zmierlivo a citlivo, s múdrosťou Šalamúna?

Čo je identitou Európy? Kto vystavil krásne námestia a staré mestá našich miest a metropol? Nie sme tým predkom dlžní – zachovať a zveľadiť? Čo je náboženstvom Európy, či nie konzum, drinky a dovolenky? Čo je múdrosťou Európy? Azda právne predpisy, ktoré sú hlavolamom aj pre zdatného právnika? Čo je národné na Európe? Je umožnená štátom Európy národnosť?

Prečo sa nikto nezastal, keď sme mali viac brániť našu pôvodnosť?

A čo teraz?

Deťom radí umelá inteligencia, ony sa tešia, dospelí sa tiež tešia. Štáty sú zadlžené, mladé rodiny na hypotékach s jedným dieťaťom, kostoly uprázdnené, potraviny čoraz drahšie, bezpečnosť rútiaca sa do bludstva, heterosexuáli sa vo veľkom rozvádzajú, homosexuáli túžia po svadbách, v automatoch predávame omamné látky, psychické problémy má vlastne už takmer každý. Veľa športujeme, aby sme mohli veľa zarábať, veľa zarábame, aby sme mohli veľa míňať. Veľa sa spoliehame na hry, cestovanie, ľahký život, namiesto toho, aby sme chceli niečo vybudovať v našom okolí a našej krajine. Dane platíme ako jarmo. Nenávisť a prehnané huncútstvo sa stali bežným platidlom. Opovrhujeme Cirkvou.

Ako z toho von? Ten priestor je malinký, menší ako myšacia dierka. Pretože všetko je to namixované na kolosálny problém. História sa opakuje a je prežitá, ako už zaznelo v zrniečkach svetla. A toto je iba ďalší bájny Babylon, ktorý, žiaľ či nežiaľ, čaká pád.

Uvažovanie v čo najväčšej čistote dáva možnosť prekonať pád. Lebo deti si nevážia rodičov, ženy si nevážia živiteľov, muži sú frajermi, ale nie chlapmi. Politici národných štátov to majú ťažké, lebo štáty sú kozmopolitné a nie úplne v ich moci. Práca nie je zaplatená, podnikanie nie je poctivé, služby a tovary sú drahé. Náboženstvo s náboženstvom asi nebude veľmi korelovať. 

A toto, veru, musí byť nanovo usporiadané. Aby sme videli pôdu, na ktorej sa dá stáť a stavať. Ak si túto kritiku Európy predstavíme, cesta z džungle názorov, emócií, pocitov, myšlienok, už i kultúr, náboženstiev, identít je priveľmi ťažká bez strát. Aspoň v uvažovaní človeka.

Preto prelaďme na duchovné princípy, povznesme sa, odpusťme si, majme sa radi čo najviac, upokojme aspoň svoje okolie, učme sa pokoju, lebo svet už neusporiada žiaden človek, vstúpila do tohto procesu výsostná Božia moc.