Zvolanie pre sväté ženy
Mnohí svätí nie sú takzvane oficiálne svätí. Možno sa nachádzajú aj v tvojom okolí. Ako sú menej známe ženy v oblasti filozofie, tak sú menej známe sväté ženy. Poznáme apoštolov, učeníkov. Ale keď išiel Pán Ježiš s učeníkmi: „išli s nimi Jana, Zuzana a mnohé iné.“ Vieme, že Pán Ježiš mal osobitý vzťah k Sv. Márii Magdaléne. Keď ho o niečo žiadala, o uzdravenie napríklad, v duchu sa zachvel.
Aj životy mužov neraz výrazne ovplyvňujú ženy. Preto prichádza volanie o svätosť žien. Sväté ženy vedia veľmi veľa vyorodovať u Boha.
Nech aj náš svet plný modernizmu nachádza miesto pre svätosť obyčajných ľudí. Mužská láska je láskou hlavy, ktorá vedie, ale vo všetkom sa podriaďuje láske k žene. Teda mužská láska je často vedená ženou, ak by bolo vedená vo svätosti, svet vyzerá úplne inak.
Všetky princípy vzťahov, ktoré Boh nastavil, zanikli. Mnohým nie je nič sväté. Mernou jednotkou vzťahu, akéhokoľvek, je láska. Teda ak mám rád, nekonám voči nikomu nič zlé. Ak konám, už som postavený proti Bohu.
Pán Ježiš šiel tak ďaleko, že všetky Božie príkazy podriadil pod lásku : „lebo to je zákon i proroci.“ V láske zrejme viacerí nájdu napokon ospravedlnenie, hoci možno nežili úplne podľa príkazu, ale napríklad neboli nenávistní, čo je priamy protiklad lásky.
Muži potrebujú sväté ženy. A následne budú mať úctu, väčšiu úctu k týmto ženám. Lebo sa budú obávať ich svätosti, ak by voči ním konali nedobre. Úcta k ženám by tak viedla rodiny. „Nesiahajte na mojich pomazaných…“ hovorí Sväté Písmo. Pomazanie je vecou Boha, nie (iba) ľudského úkonu, ale túžba po svätosti pomazáva všetkých, ktorí túžia.
Svätý túži po svätosti, ktorú dosahuje v živote, slove, utrpení, príklade, náboženských úkonoch. Svätá žena je ženou pravdy.
Je až priťažké niečo písať o svätých ženách, lebo človeku sa zdá, že to celé ide iným smerom a nikoho nechce zraniť ani uraziť, ale cesta nevďaku, neváženia si, úteku od materinskosti a ženskej nehy, cesta na obálky magazínov, na podnikateľsky piedestál je niečo čo odkláňa pôvodnú funkciu srdca rodiny. Bláznovstvo sveta nás všetkých mýli. Svet funguje vo vzduchoprázdne.
Z toho sú všetky zlé veci sveta, že sme prijali ťarchu rýchlosti. Kmitáme rýchlejšie ako je dobré pre naše bunky, a z toho sú choroby. Utíšte sa, uvažujte, či toto všetko potrebujeme, lebo návrat k pokoju, je návratom k Bohu. V tej rýchlosti sme sa stratili. Rýchlosť je Bohu cudzia, veď Tvorca tvoril svet 7 dní, na siedmy už oddychoval. A to mohol urobiť za sekundu všetko. Spomaliť a hľadať je odpoveď na to, čo potrebujeme. Hľadať seba, áno, samého seba, Boha, Boha v sebe, zmysel iných ľudí v našom živote, funkciu a účel života, ktorou môže a mala by byť zmienená svätosť.
Všetko je veľmi jednoduché. Hnevám sa, nenávidím, závidím, klamem – nekonám Božím duchom, vládne vo mne niečo iné. Nevieme to prijať, lebo žijeme plytko, prípadne v iných teóriách, kde klamať je normálne, nenávidieť je ľudské, ale vtedy sme v područí zla.
Je to doba očistenia, čo žijeme. Aj očistenia od rýchlosti, očistenia od nášho stratenia sa. Svet prechádza transformáciou do sveta, kde budú platiť úplne iné princípy. Nech sú nám dobrým vodítkom aj sväté ženy. Boh žiada o svätosť žien.
Celá debata | RSS tejto debaty