Pavol Matija

Malé svedectvo

Troška osobnejšie, malé svedectvo. Nie sme iba ľudia, tí, ktorá chodia do práce, musia si nakúpiť potraviny, najesť sa, oddýchnuť, ísť na dovolenku. Sme Božie stvorenia. Boh ti vdýchol život, tvoj život je iba dar, každý deň je darom, neplánuj toľko. Od Koho sme dostali, Tomu by sme mali dávať. Vieru šírim už pomerne dlho, v básnických zbierkach a iných publikáciách, pri rôznych charitatívnych podujatiach a činnostiach, pomoci chorým deťom, oprave Kláštorov, snažiac sa o to aj v právnej praxi, kde som nezradil žiadneho klienta, snažiac sa o to aj v bežnom živote, kde je to možno najťažšie, ale aj úsmevom, pomocou, prianím dobra a odpustením každému, snažiac sa o to pri modlitbe, ktorou je naplnený takmer celý môj deň. Svätú omšu nepovažujem za prežitok, nájdem si na to čas aj 5krát do týždňa. Ideálne by bolo každý deň, ale niekedy som lenivý či iba ľudsky unavený. Sväté omše viete „vybaviť“ za pol hodinu, mobilu môžete venovať zvyšných 4,5 hodiny. Modliť sa môžeme Svätý Ruženec, Korunku Božieho milosrdenstva, Litánie k Duchu Svätému a veľmi veľa iných modlitieb, či len sa skamarátiť s niektorým svätcom a prosiť ho o pomoc v hocijakej situácií. Svätosť je našim skutočným poslaním na zemi a dosahuje ju často aj obyčajná žena, ktorá sa stará s láskou o tri deti. Muži by mali byť väčší bojovníci, nebojovať o majetky, ženy, spoločensky piedestál, ale množiť Božie kráľovstvo na zemi, tak, aby ich topánka, kde vkročí posväcovala priestor a prinášala pokoj, zmierlivosť, nie hašterenie a egocentrizmus. Bohatí ľudia by mohli zmeniť svet, rázom, do pár minút, keby vedeli rozdať. Snažím sa rozdávať, kde a koľko môžem, tak že často napokon ja som „najchudobnejší.“ Ak trávim čas s človekom nie je to pre mňa otázka času, ani sa nebojím ľudskej blízkosti, lebo chcem v racionálnej miere vydať práve vtedy možné svetlo. My sme zabudli žiť spolu, človek musí voňať od iných ľudí, má od nich aj rany, jazvy, ťažoby, ale Kristus toto všetko hravo nesie. Človek funguje v troch elementoch – duša, duch, telo. Telo je vlastne iba nesené. My sme ho dali úplne hore. Ak by sme žili v pravde, konáme najmä duchovne, to nie je nejaké bludstvo, že nám šibe, ako modernizmus označuje tieto veci, ale modlíme sa, aby sme živili dušu, ďakovali Bohu, chválili Ho, pretože každý má za čo, už len za to, že práve teraz číta, dýcha. Potom prosili. Lámali zlo. Potom by sme sa sústredili na to, že láska žitá, to nie je len láska vtesnaná medzi muža a ženu mieriaca k sexualite, ale láska je všeobjímajúca veličina, ktorú dávate aj úsmevom, sprepitným, malým príspevkom žobrákovi, dávate ju kolegom, kamarátom, prúdia teda buď úkony lásky alebo nenávisti. Dobra alebo zla. Pán Ježiš umučením a zmŕtvychvstaním už porazil všetko zlo, to teraz iba hľadá, kde a komu a ako môže ešte ublížiť, lebo vie, že je dávno porazené. Tým krížom, ktorý v skutočnosti nie je znakom utrpenia ale definitívnej výhry. Chcel som však aj o tom, že ak kráčate za Bohom, prežívate „zaujímavé veci“. Útoky diabla. Treba na slovo vážne brať slová Svätého Pavla: „nebojujeme s krvou a telom ale so zloduchmi v nebeských sférach.“ Tak sa mi pri všetkom životnom snažení, nielen hore opísanom, napríklad rozpadla rodina, zažil som extrémne veci, vlastne priamy stret s diablom, tu ale nie je miesto na opisovanie, zlo ak vidí, že idete a pomáhate Bohu útočí najmä na 3 veci: rodina, zdravie a majetok. Napĺňa sa „vlastní vám budú nepriateľmi“, „vydajú vás pred súdy“ a iné veci, ktoré si môžete nájsť v Biblii. Nie je to iba o mne, toto sa často deje ľuďom, ktorí nevidia v živote iba seba, ale aj Boha. Keď som raz povedal istej žene, že chcem pomôcť Bohu, kontrovala: „Boh našu pomoc nepotrebuje.“ Ale ja si myslím, že Boh potrebuje našu pomoc, našu ruku, nohu, myseľ, zanietenie, slovo, skutok. Či sme sem prišli iba tak požiť? Preto po všetkom dnes v naplnení píšem aj toto malé svedectvo, iba maličké oproti prežitému a prežívanému, aby ste vedeli že milosť a prítomnosť Boha, Ježiša Krista, je najviac, čo človek môže vlastniť na zemi. To zdolá všetko. Spojenie s Bohom. Otvorme sa Bohu, ako vieme, ako to ide. Túžme po svätosti, vracajme sa po hriechu na cestu svätosti až raz nebudeme chcieť a ani vedieť hrešiť. Čítam veľa o rôznych vzťahoch po internete, ale poviem vám, čím viac parametrov dáte vašim vzťahom, tým to je bludnejšie. Meradlom lásky je ostať. Ako píšem v jednej básni: „uvidí sa od žitia, kto má či nemá rád.“ Nedávajte parametre vašim vzťahom, ale budujte, budujte v Bohu, najmä v duchovnej láske, modlitbe, lebo my zabúdame na úkony duchovnej lásky ako je iba blbé odvezenie niekoho niekam, nakúpenie potravín rodine a iné „blbosti.“ Čakáme iba zážitok a zabúdame žiť ten obyčajný život, ktorý nebude obyčajný nikdy, ak bude žitý v prítomnosti Ducha Svätého. Ľudia nechcú mať vzťahy, chodia hore-dole, vyberajú, porovnávajú, nevedia vážne brať a žiť lásku. Láska nie je vybratá, ale láska je daná, možno aj cez toho človeka, ktorý je teraz niekde v tvojom živote a ty čakáš, kým si ju správne vyberieš. Ľudia sú schopní iba malej lásky, lebo sa stratili vo vzťahoch vlastne od dieťaťa. Nevedia láske veriť a vytrvať. Bojujte za Boha, Boh to chce. A kto váš zápas chápe, ten ostáva do konca. Bolo povedané istými, že má prísť doba nových takpovediac apoštolov, mučeníkov, snáď som vtedy dobre počul, to nie je niečo scestné, bludné, iba obyčajné ohlasovanie príchodu Božieho kráľovstva. A to môže robiť každý, čo má ústa, čo vie písať. Pretože: „nech chváli Pána všetko čo dýcha.“ Nie je to prejav fanatizmu, iba obyčajnej viery žitej bežne a vytrvalo. Obyčajný pekný deň vám.