Pavol Matija

Vzkriesme šľachtu

Spoločnosť trpí na nedostatok ideálov, vyšších ideí, nedostatok charakteru, nedostatok pevného mentálneho sveta. Nemusí hneď ísť o oporu v Bohu, pokiaľ by sme chceli vzkriesiť šľachtu, i keď vyššie morálne vlastnosti než viera v Boha nemá nič, žiadna filozofia, ale keďže žijeme vo svete rôznych vyznaní a kultúr, vo svete, kde tzv. kasty usporiadane neexistujú, úplne postačuje zhodnúť sa na vyššom hodnotovom univerzalizme.

Svet upadol, ba padol na dno, lebo prestali existovať hodnoty ako opora sveta a jeho smerovania. V štýle, každý si robí, čo chce, sme síce mnohí objavili samých seba, lebo ľudská sloboda v človeku nepozná limitácie, ale napriek tomu predsa len človek potrebuje limitácie, aby dokázal spoločensky žiť usporiadane aspoň tak, aby nenarúšal slobodu iného.

Divé ľudstvo neďaleko barbarstva pácha vraždy, vo veľkom, nenávidí sa pre úsmev iného, závidí sa pre úspech iného, ktorý je i úspechom sveta, lebo všetci sme aj svet, teší sa pre neúspech pre iného, škodoraduje. Európa už po posledných desaťročiach vlastne tak trocha aj stratila punc – kresťanská. Je už najmä ateistická, ale aj islamská, čo je myšlienka, ktorú si treba iba uvedomiť, prijať ju ako reálnu, nemať z nej strach, a opäť veriť hodnotovému univerzalizmu ako ochrannému pásmu pred vojnami, po rokoch náboženskými, aj útokmi jednotlivcov, ktorí vieru berú vážnejšie, než by sa žiadalo v záujme zachovania spoločenského zmieru. Taktiež Európa na prvom mieste konzumná. Teda, Európa už úplne iná.

Dobré ráno, Slovensko, pretože si ostrovom, spoločne ešte s niektorými najmä slovanskými krajinami, kde pôvodná Európa viac-menej žije s menšími zmenami, najmä časti, ktoré nie sú multikulturalizované, pričom multikultúra nie je nevyhnutne iba zlá, nesprávna, otvára oči mnohým odsudzujúcim a prijíma neprijímaných, pretože aj vo Svidníku môže človek ísť s rodinou na raňajky a nemusí mať ťažkú hlavu z toho, že by si ich mal pripraviť doma ako niektoré iné staršie dogmy, ktoré v iných častiach sveta dávno neplatia, pričom ja si doma pripravujem raňajky, ale mám rád usmiate tváre tých, ktorí si zájdu hockde na námestie a zjedia, čo chcú. Takže multikultúra je nesprávna iba istým spôsobom zanesenia aj nesprávnych modelov správania a žitia, ktoré predtým základmi kresťanskému Slovensku sú cudzie, a tu môže pomôcť iba to, že vieme vysortírovať čo osoží, čo poškodí, pretože multikultúru odmietnuť znamená odmietnuť aj veľkých priemyselných hráčov, ich zahraničných zamestnancov a napríklad aj hudbu popkultúry, ktorá nám spríjemňuje dni.

Mix však už nastal a ak ho budeme chcieť vrátiť do niektorými nazvaného „normálu“ inak ako za cenu šialeného násilia to nepôjde. Lepšie teda vytiahnuť lexikóny etikety a aspoň takto zabrdnúť do toho, ako by sme sa mali správať, keď už žijeme v „pomixovanom“ svete. Cesta homo homini lupus je započatá, a ak nedôjde k morálnej obrode civilizácie, bude obrodená po tvrdých nárekoch a blude, ktorý nastane. Pretože my, hoc akí sme vzdelaní, si realitu neuvedomujeme, kým chodia v televízií humorné programy, teda aj my tak humorne naladení. Ale poďme sa troška zdeptať: Európa už iná (na pokraji čoho?), Ukrajina vo vojne, Blízky východ vo vojne, USA tak, nazvime to, v pnutí, Južná Amerika už tiež zasiahnutá rôzne (naposledy obrovským zemetrasením vo Venezuele, áno, má to apokalyptické znaky, hoci nám je lepšie pri humornom seriáli), Juhoafrická republika – nuž, dianie v pnutí rovnako, náznaky šírenia eboly vo väčších rozmeroch v niektorých krajinách Afriky a možno pokračovať inými sužujúcimi javmi, Rusko v pnutí a môžeme ísť ďalej, takže najvýstižnejšie nám z toho vychádza – pnutie na celej planéte, veľké, veľké pnutie. Čuduj sa svete, svet nespasíme, nikto z nás človiečikov sám ho nespasí, ale ďalšie čuduj sa svete, máme veľkú moc obrodiť sa vnútorne a vyžarovať do sveta niečo iné než odsúdenie, zlosť a nenávisť. Niekto zvolí náboženskú cestu, iný by mohol porozmýšľať o hodnotovom univerzalizme – napríklad nikomu neškodiť, nikoho neodsudzovať, odpúšťať iným, v štýle radšej odpustenie ako zbraň.

A to je vzkriesenie šľachty, ktorá môže byť kresťanská, svetská, islamská, ateistická. Nie šľachty pýchy „kdo je víc“ ale šľachta vnútornej obrody každého človeka bez ohľadu na spoločenské postavenie v zmysle aktuálneho zamestnania, majetku. Pretože či by to bol moslim, kresťan, ateista, ale ak manželke môjho dobrého kamaráta v Bratislave povie „manželstvo nie je problém“, nuž nie je to šľachtic ale odpadlík od samého seba. Presne takto sa môže zlomiť svet, pokiaľ pochopíme, že v rukách ho nemajú iba politické elity ale aj my, a tu je potrebné myšlienky formulovať, šíriť, veriť v ne, poukázať na obludnosť a bludnosť. Lebo ak jeden chytí šabľu, druhý revolver, pochopíme, že prituhlo a pobanujeme, že sme neverili vo vyššie idey. Môže nenávisť žitá a prežívaná zachrániť svet? Dokedy chceme bičovať atmosféru? Ak je niekto gej, nech žije svoj život, zodpovednosť je na ňom a miera uznania jeho prípadného vzťahu nemôže byť len výsledkom ortodoxno-konzervatívnej sily alebo naopak sily absolútneho liberalizmu, ale výsledkom vôle spoločnosti, v ktorej žije a tu sa pýta prostriedok priamej demokracie, akým je referendum (pokiaľ ho možno na takéto témy usporiadať), každá zásadná otázka počas 4-ročnej organizovanej vlády by mala podliehať aj priamodemokratickému procesu, čo by pomohlo vláde ostať v kľude, rovnako opozícií v kľude a prečo? Pretože ľudia rozhodli a nech nadávajú sami na seba, nie na politikov.

Šľachta vnútornej obrody dostáva momentálne veľký potenciál, pričom si to ešte nevieme uvedomiť, pretože ak obroda nenastane, smerujeme ku krutému úpadku. Človek fungujúci na základe primitívno-vžitých programov – útočia, útočím, nenávidia – nenávidím a pod. je súci zániku, pretože nepochopil, čo všetko je schopný v sebe poňať, aké duševné bohatstvo, a namiesto človeka homo sapiens sapiens sa bez urážky mení na človeka, akým vždy bol. Teda nemení sa vôbec a iba opakuje dejinné a životné chyby a kto spraví veľa chýb v diktáte života nedostane z neho nič iné než „päťku“ a nikdy sa nedostane na vyšší level fungovania. A tak nechápajúc realitu pri pohľade na úplnú jednoduchosť zmeny sveta cez človeka vám vinšujem zušľachtenie vašich vnútorných procesov osvojením si jednoduchým ideálov a uvidíte, že takto dopadneme oveľa lepšie. Čo tak začať útočia – rokujem? Alebo nenávidia – odpúšťam a prajem dobro? Pretože ak útočia a nereagujú na rokovanie sú to zlí ľudia a nezasluhujú si útok, ale celospoločenské odsúdenie, aby sa cítili ako zahanbení outsideri. Pozdvihnime duše a básne naproti zbraniam.