Pavol Matija

Prijímanie života a ľudí

Život je dynamicky a neustále sa rozvíjajúci proces, život zeme, prírody, človeka. Deň zeme plynie v cykle, zániku a obnove. Život človeka je línia, krivka, ktorá plynie. Majme na mysli pozemský život.

Ak by sme si osvojili myšlienku, že život resp. Boh cez život s nami komunikuje, vyhneme sa mnohým situáciám, nenazvime ich rovno problémy. Pretože ak správne nevidíme aktuálnu komunikáciu „zhora ku nám“, možno sme neveriaci, možno veríme len v seba, a s vysokou pravdepodobnosťou nastane situácia – problém, ktorý nás má spojiť s „linkou zhora“. Pretože Božia vôľa čnie nad všetkým. „Buď vôľa Tvoja, ako v nebi, tak aj na zemi…“ , týmto si vyjavujeme skôr našu vôľu, pretože skutočné podriadenie Božej vôli ako ľudia sebavedomí nevieme ľahko prijať a pochopiť.

V tejto životnej situácií možno neviete, prečo v nej ste. Ale: nemusíte to ani vedieť. Stačí, ak ju budete vedieť čítať a správne pochopiť a uchopiť. Pretože: Boh presne vie, prečo v nej ste.

Teda, ak veríme Bohu, veríme životu.

Život je výsledkom lásky Božej a spojenia lásky(?) muža a ženy. Teda v láske dostávame život. Dôsledkom následného žitia v živote, ale aj pôsobenia okolia – majúc na mysli nielen ľudí, pôsobenia duchovna, pôsobenia našich chýb ale i dobrých rozhodnutí – je aktuálne žitý váš život. Preto, kde sme je výsledkom toho, že sme sa tam dostali.

Život teda neplynie úplne sám. A najľahšie a najjednoduchšie by to bolo zvaliť na osud. Ale: celkom tak to nie je, i keď istým veciam v živote sa len ťažko vyhneme. Napríklad ako „geometria“ hriechu našich predkov či rodových záťaží. Úplne ale vynechajme osud, pretože ak by sme mali určený celý život, nuž, bola by to nuda či čo vlastne?

Cieľom v živote je teda uveriť v komunikačný kanál od Boha cez život k nám. Niekto nie úplne verí, alebo neverí, ale dokáže čítať život a preto ho aj prežije lepšie ako veriaci človek, ktorý napríklad iba prosí o odpustenie za dávny hriech a drží sa v zajatí vlastného neodpustenia, pričom Božia milosť už si tento hriech „ani nepamätá.“ Lebo ako robíme občas hriechy, blbosti, tak robíme aj dobré veci, nemožno preto pre jeden hriech zanevrieť na život. Preto v živote nemôžeme byť ani strnulí, hoci hriechu sa treba maximálne možne vyhýbať, lebo je napokon pôvodcom všetkého zla, ale Boh človeka pozná aj v jeho nie slabosti, lebo človek je silný, ale pozná ho v jeho ľudskosti, ani dieťa keď príde domov s rozbitým bicyklom, lebo sa hralo, normálny a triezvy rodič nevykričí, ale s pochopením dá bicykel opraviť. O čo viac je k nám dobrý Boh, ak my vieme dávať dobré veci svojím deťom? Ľúbte svoje deti také, aké sú, majte s nimi vzťah kamarát-kamarát iba toto funguje, pretože výchova úspech – pochvala a problém – trest je súca spôsobiť veľké zlo v živote dieťaťa, je súca do výcvikového procesu, ale viete čo, vlastne ani tam nie je súca. Vzťah kamarát-kamarát je niečo spoznávajúce, chápajúce a srdečné. Kamarátovi verí dieťa viac ako rodičovi, pred ktorým musí veci tajiť a robiť sa iné. Preto nás často poznajú viac naši dobrí kamaráti ako rodičia, lebo rodičia nás nejak vnímajú, ale často nás nepoznajú, možno nechcú spoznať, lebo sa musia venovať práci a ich životu.

Preto Boh chápe náš „rozbitý bicykel“. Odpusťtme si aj my. Ale nerozbíjajme bicykel každý deň, je to opovrhovanie Božou milosťou a náš nerozum a nepokora. Píšem to len preto, aby ste sa uvoľnili. Lebo toto naše vlastné neodpustenie, citové zranenia, rozoberanie toho, čo kto kde povedal a urobil, blokuje prúd Božej lásky k nám. Cieľom človeka by malo byť rásť, nikdy ale nebude rásť ak ustrnie vo vplyve žabomyších vojen. Transformácia človeka na človeka ideí a ideálov bez zbavenia sa motania vo víre spomenutého, prebehne len veľmi ťažko, ak vôbec.

Prijímať život znamená vedieť žiť. V čase sa odhalia priatelia, záškodníci, aj takí tí nezúčastnení. Prechádzame teda do chápania človeka v živote iného človeka.

Aj toho každého, koho ráno stretávate na prechode pre chodcov treba prijímať. Necítiť nič zlé najmä. Ak on cíti niečo zlé, možno je to zlý človek, možno nevedomý, možno nevyspatý. Preto úplne presne nevieme prečítať príčinu zlej vibrácie iného človeka, pokiaľ nemáme až tak rozvinutú schopnosť telepatie, lebo aj takí sú – vedia o čom iní dumajú.

Teda, ak nevieme presne, čo iný má v danom momente v sebe, nemajúc na mysli dávku alkoholu, problémom že situáciu nevieme dobre zniesť, je náš odpor voči tomu človeku. „Odpusť nám, ako my odpúšťame svojím vinníkom…“ , „odpúšťajte 77 ráz, nekonečne..“ „koľkokrát odpustíte, bude odpustené aj vám…“. Prečo je odpustenie kľúčom? Lebo raz ho aj my budeme od Boha potrebovať. Potrebujeme ho stále. Odpustenie je najľudskejšie, čo máme.

A ak mám odpustenie, necítim k nikomu odpor.

Jasné, je dobré sa vzdialiť od detegovaných neustálych škodcov. Pretože ani zemiaky v pivnici nechceme nechať myšiam vyžrať, ak sú tam. Ale odpor nemusíme cítiť.

Odpor k životu cítiť je zbytočné, život vždy vyhrá. Odpor k ľuďom nás zviaže neodpustením  a prestane k nám postupne prúdiť aj Božia láska, miazga, ktorá dáva život našim bunkám.

Prijímanie života a ľudí je vysoký level fungovania. Pretože ak ste si mysleli, že sa stanete premiérom a do 50tky vám to napriek všetkej snahe nevyšlo, možno by ste boli dobrým starostom, len neveríte životu. Pretože, ak si myslíte, že každá žena, s ktorou chcete žiť s vami bude chcieť žiť tiež a napriek tomu, že sa celý rok snažíte, nič sa nedeje, nevidí vašu hodnotu, nie preto že ju nemáte, len ona ju nevidí a nie preto, že nemá ona hodnoty, ale preto napríklad, že jej hodnoty sú iné, nenastáva teda zrkadlenie hodnôt, vzdajte to a prijmite ju ale najmä život, ktorý je taký, aký je, nie taký, aký chceme. Pretože ak vám niekto zámerne škodí rôzne, je to pre vás dôležitý človek, ktorý vás má naučiť, že aj ľudia sú zlí, vedia sa otvoriť zlu, vedia si zlo v sebe neuvedomiť, vedia byť sluhami zla.

Preto komunikujme so životom nie vo večnom prieku, ale uvoľnime sa, pretože život je rieka, ktorá tečie sama, podľa starého príslovia. A my na tej loďke, jachte alebo plávajúc robíme rozhodnutia, ktoré sú iba tak dobré alebo tak zlé, nakoľko sme život pochopili a rozumieme tomu, čo nám hovorí. Kto by chcel ísť proti životu, nie je hrdina, iba kaskadér, ktorý bez padáka skáče z lietadla.