Pavol Matija

Kolaps vzťahov

Nie všetci sa zhodneme na tom, že najlepšie je mať jedného partnera na celý život. Niekedy sa to ani nedá, lebo ľudia sa ukazujú a spoznávajú v čase. Preto zákonite, niektoré vzťahy v štádiu tzv. chodenia spolu spejú k zániku. Ale nemuseli by, ak by odpočiatku boli uchytené za správny koniec. Určite sa zhodneme (samozrejme, nie všetci) že ideálne je zachovať jedno jediné manželstvo v živote človeka, to však tiež nie je niekedy realita života a sveta. Tiež by k tomu nemuselo dochádzať. Ku koncom.

Príčina je na začiatku.

Skúmaním vytvorenia vzťahu ľudstvo dospelo k premise, že vzťah je chemická reakcia jedného na druhého. Je to príliš zjednodušený záver. A príliš rozkošnícky záver. Chemická reakcia nemusí nastať hneď na začiatku, môže nastať v čase trvania vzťahu, napríklad kamarátskeho. Ak na začiatku nastane, napríklad v uvoľnení pod vplyvom alkoholu, napríklad na diskotéke, je otázna relevancia a vierohodnosť chemickej reakcie. Ak chemická reakcia nastáva od 14 rokov, či skôr, nastáva často a pri rôznych ľuďoch, človek sa vzťahovo stráca a vyprahne smerom k vytvoreniu skutočného vzťahu s budúcnosťou. A čo ak naopak chemická reakcia nastane, hoc aj silná, ale časom, možno aj veľmi skoro vyprchá?

Práve sme rozbili teóriu o tom, že trvalý a dobrý vzťah si vytvoríte prvotne cez chemickú reakciu.

Náklonnosť byť musí a má, ale čo je náklonnosť? To, že jeden človek je pri druhom od prvej sekundy priam vzrušený? Čo ak náklonnosť znamená cítiť sa jeden pri druhom dobre, mať k sebe úctu, držať sa, zdieľať a nachádzať spoločné hodnoty, spoločné pohľady, spoločné okresávanie osobností, vtip?

Lebo ak by sme šli na to primárne chemickosťou vzťahu, ocitneme sa poblíž zvierat. A to nie je že zlé, pretože iskričku tu a tam potrebuje každý, ale bavíme sa skôr o vzťahu, ktorý má a bude mať zmysel pre 2 osoby, pre Boha a pre svet.

Teda javí sa skôr lepšie a vhodnejšie skúmať, či ľudia vedia spolu byť, na jednom mieste a v jednom čase, a bez predsudkov a prehnaných ideálov zdieľať napríklad už prežitú minulosť a zamýšľať sa nad životom a budúcnosťou. Trošku filozofovať. A zistiť, či ako-tak zdieľajú spoločné hodnoty.

Pretože partnera je potrebné hľadať ako hodnotu. A ak mu tu hodnotu dáte, on vám ju dá tiež (ak vidí hodnotu vo vás) a nastáva zrkadlenie hodnôt, ktoré je prazákladom dobrého vzťahu. Teda, chemická reakcia nebude spôsobená iba vzhľadovo, pretože dnes pekných je veľa a pri troške úpravy zovňajšku a tela vie byť vlastne každý švihák.  Teda, nebudeme otrokmi peknoty a krásy človeka, ktorá zmýlila už mnohých pri nachádzaní vzťahu. Ale staneme sa svedkami novej vzťahovosti založenej na hodnotách – zrkadlenia hodnoty jeden druhému a hodnôt zdieľaných.

Ďalšou fázou po nadobudnutí zrkadlenia a zdieľania je budovanie. Pri budovaní v dnešnom uponáhľanom svete, kde každý chce čo-to dosiahnuť, aby sa ako-tak mal dospievame k ďalšej záležitosti, a to je opäť úbytok chemickosti vzťahu, lebo stres, zhon, málo času, práca, podnikanie, problémy.

Takže budovanie je možné opäť len na hodnotách. A chce to ostať, vydržať, nečakať od každého dňa raj. Ak to všetko zlyháva, problém nie je nikde inde, ako v obyčajnej komunikácií. Budú na vás pôsobiť napríklad nápadníci vášho partnera, budú sa ho snažiť získať pre seba, budú pôsobiť zlé duchovné sily, ktoré trvalé vzťahy napádajú, ale ak je hodnota zrkadlená a zdieľaná a spoločný prísľub budovania, plus ostane zachovaná komunikácia, máte to vyhraté.

Zlom nastáva pri zmene hodnôt partnera, kedy sa zmenia jeho hodnoty napríklad v dôsledku vplyvu sociálnych skupín, kde pôsobí, alebo, jednoducho, si vyberie inú hodnotovú základňu – inú filozofiu života. Vtedy v dôsledku zmeny jeho hodnôt, už vám nedokáže zrkadliť vašu hodnotu a vzťah postupne vyprahne, za predpokladu, že hodnoty nezmeníte aj vy.

Dostávame sa do sféry pôsobenia času na vzťah, existuje úvaha, že „ľudia sa časom menia.“ Do veľkej miery pravdivá. Zmení sa výzor, názory, pribudnú problémy, napríklad zdravotné. Pod vplyvom toho už v čase niektorí nedokážu zrkadliť partnerovi jeho hodnotu. Sú slabí? Možno ani nie. Len nie sú súci pre manželstvo. Prečo? Lebo to má prekonať všetko. Ak má byť Božie.

Ďalšou problematikou vzťahu je, ako nedávno odporučila či skôr opäť pripomenula aj Svätá stolica: „nemať viac sexuálnych vzťahov…“. Na pohľad pre moderného človeka, že „crazy“. Ale verte či nie, stratíte sa vo víre vzťahov, sexuálnych a emocionálnych pút, nadobudnete citové zranenia – ak idete „naplno“ trebárs od 15tich rokov – a výsledkom je to, že často nedokážete nadviazať skutočný vzťah pravej lásky. Osud veľkého množstva ľudí. Potom vstupuje do hry tzv. kalkul – za koho sa vydať a pod. a vlastne aj manželstvo už môžete vnímať iba ako ďalší vzťah.

Preto vzťahy vážne smerujúce do manželstva už v dnešnom virvare sveta a vzťahov nemusia byť pre každého a alternatívou ostáva ostať osve a venovať sa práci, pomoci iným, charite, svojmu zdraviu. V nebi nie sú vraj páry, teda vážme si každú osobu, ktorá nás životom v istom momente sprevádzala a sprevádza, pretože sám Boh nám cez ňu často chce niečo odkomunikovať a dať.

Berte život taký aký je, nie taký, aký ho chcete. Základný kameň tkvie v tom, že na vzťah sú potrební dvaja a pri inom nastavení duše a mysle už z povahy rozdielnosti pohlavia, inej logickosti ženy a muža, to niekedy jednoducho nejde. Vy čakáte, že žena vám bude vďačná, že ju vozíte do práce, ale ono už je to inak dnes, použijem tú frázu, lebo ak by ste vozili do práce niekoho „pred 100 rokmi“, kedy auto bolo jediné v celej dedine, alebo ak tá osoba chodí predtým do práce pešo 7 kilometrov tam a späť aspoň 15 rokov, tak situácia je iná, ale dnes má auto každý a aj lepšie ako vy a poznáme frázy „cestuje sa po celom svete…“, „auto je už staré…“, „oni už majú…“, preto prichádzame do základnej fázy kolapsu vzťahov, a síce, že máme sa celoplošne tak dobre, že si už nič nevážime. Ani toho idiota, ktorý ráno vstáva o šiestej, aby vás o siedmej vzal do práce.

Vplyv sociálnych sietí – kde by obmedzenie možno nebolo vhodné len pre decká do, povedzme, 15tich rokov ale aj pre osoby „nespôsobilé si uvedomiť, že sú dospelé, majú napríklad deti a už, žiaľ či nežiaľ, žijú ten vážny život“. Vnímame tie fotky, obrázky, videjká ako sa iní už majú dobre a my ešte stále nie a nie.

Teda svet vzťahov celý skolaboval. Výsledkom je takmer 10.000 rozvodov ročne na Slovensku. „Kresťanstvo sme zanechali“ a splynuli so svetom nekonečných ponúk, zážitkov a možností. Prečo žiť ťažko, ak možno žiť ľahko?

Ak vám niekto nezrkadlí vašu hodnotu, vzdiaľte sa a neverte kráse, peniazom, sexualite. Pretože ak vidím vrásky dôchodcov, ktorí aj v 80tke kráčajú spolu, vidím zrkadlenie hodnôt – aj po ťažkých hádkach, chorobách, nepriazni osudu, chudobe. Takí si zaslúžia našu úctu, pretože nám umožnili vyrastať v kompletných rodinách.

Záverom, v pár odstavcoch sme tak trocha rozbili až príliš jednoduchú teóriu „it´s chemical, it´s mystical“, pretože túto teóriu v dnešnom svete plnom peknoty môžeme mať každý deň všelijako. Ale hodnota bolo niečo, čo svet držalo. My sme si vybrali iné hodnoty. Nehodnoty? Či antihodnoty? Aj táto história už je prežitá, takže sme asi len opäť potrebovali a potrebujeme morálny kolaps, aby sme zistili, že stojíme nahí iba s figovým listom a hanbíme sa sami pred sebou. Pred Bohom najmä. A ak sa vôbec nehanbíme, tak máme leví podiel na deštrukcii sveta.

Ak už teda chcete chémiu, dajte si dobré víno, dobrú čokoládu alebo hoc aj tabak, ale nevyberajte si podľa toho svoje akože polovičky.  Pretože hodnoty spájajú v jedno a chémia dokáže ľahko trieštiť, bublať a spôsobiť to, že ste možno nie polovička, ale iba osminka. Skúmajme teda radšej, aký obsah nám osoba do života prináša. S čím prichádza, ako svet vníma. Ak vám po týždni nevidenia sa chýba niečí obsah, možno ste našli toho pravého. Možno. A možno kvôli jeho kráse dávate jeho obsahom požadovaný význam. A možno už ani neviete, čo je obsah. To, je to, čo má človek v sebe, vnútri. To je jeho srdce.