Pavol Matija

4 zrniečka

Nedosiahnuteľné nebo

Prečo je človek tak nízky a vlastne príliš jednoduchý zároveň, prečo má také malé schopnosti? Napríklad oproti ľuďom, lebo i takí sú, ktorí dokážu viac, dokážu neuveriteľné veci. Napríklad oproti anjelom. Napríklad oproti svätým v nebi. Prečo je človek odkázaný na plahočenie sa svetom a borenie sa s obyčajným dňom? Prečo nevie človek vrchy prenášať iba tak? Uzdravovať iba tak? Odpoveď je v tom, že presne takého človeka chce Boh. A zvyšok, to čo nám nadelí viac oproti ostatným sú Božie pomazania, charizmy, Božie milosti. Teda i ľudia sú s „väčšími schopnosťami“, rôznymi. V moci Ducha dokážeme obrovské veci. Ale poväčšine Boh od nás chce čo? Vieru. „Veru hovorím Vám, takú vieru som ešte nevidel..“ hovorí Pán Ježiš a zrazu sa deje zázračné uzdravenie. Nielen kvôli prítomnosti Božieho Syna, ale aj kvôli práve tejto veľkej viere človeka. „Choď, tvoja viera ťa uzdravila…“ zaznieva inde. „Ak by ste mali vieru ako horčičné zrnko, a povedali tomuto vrchu, zvaľ sa do mora, stane sa…“ znie tiež. Teda ak by sme sa pozreli smerom do neba alebo v kostole nad Oltár a zrazu všetci videli anjelov, mystické zjavy a podobne, to už by bolo o otázke dôkazu o viere. A asi práve to Boh nechce. Boh chce aby ten malilinký človek mal obrovskú vieru, nedokázateľnú. „Blahoslavení tí, ktorí nevideli a uverili…“

Sú túžby dobré?

Túžba je chcieť niečo čo nemám. Túži človek po niečom čo má? Niekedy áno, ale úplnou väčšinou sa túžba spája s budúcnosťou. Dosiahnuť niečo. Vlastniť niečo. Byť zdravý. A to nás trhá z prítomnosti. Lebo túžime. Nekonáme dobro, ale túžime, plánujeme. Chce Boh, aby človek po niečom túžil? Určite po Jeho prítomnosti v ľudskom živote. Ale či nie je viac prítomnosť než očakávania a nezriadené túžby? Kedy naposledy ste boli iba tu a teraz, bez starostí, strachov, bolestí, utrpenia, očakávaní? Prítomnosť lieči. Poskytuje uvedomenie a ponúka pohľady na krásy života, ktoré sú všade naokolo. Ak túžim, otázka znie, či túžim dobre. A či túžiť mám po niečom, čo mi Boh neplánuje dať. Všimli ste si že žijeme prítomnosť, ktorá je zrazu minulosťou a prítomnosťou je zrazu to, čo sa zdalo budúce? Všetko sa to prelína v sekundách ľudského času. Teda všetko plynie v čase. Všetko je jedno v sekunde. V troch sekundách je minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Boh nemá príliš rád veľké ľudské plány, má rád ľudské úsilie, ale kto z nás sa ocitol tak trocha ľudsky „na zemi a podlahe“ vie, že Božia prítomnosť je viac ako všetky plány človeka. Ako dosiahnuť Božiu prítomnosť jednoduchšie než cez Ducha Svätého v Kristovi? Nijako. Úplne „basic“ riešenie. Ak príliš túžim, nežijem teraz ale kdesi vždy odbieham. Možno konať dobre v minulosti, možno konať dobre v budúcnosti? Dobre možno konať iba teraz.

Pozor na hriech

Hriech je priama linka k diablovi. Ak nemá na nás zlo telefónne číslo, nezavolá nám, nevie sa nám dovolať. Môže skúšať, prezvoniť, vyplašiť nás, ale nemá kontakt. Ak hreším, dávam moje telefónne číslo rôznemu zlu. A čo je potom? Na konci povie buď: „tu je útes, skoč, koniec hry, oklamal som ťa,“ alebo „vytrvaj, tvoja duša mi úplne patrí, smeruješ do zatratenia.“ Modlitba je zas priama linka k Bohu. Modli sa a Boh ťa bude viac poznať, osobnejšie. Boh chápe, že človek je pokúšaný, napokon pripúšťa pokúšanie, aby sa overila naša viera. Pochopí, aj ak sme zhrešili, ale asi nemá rád zotrvávanie v hriechu, nekajúcnosti. „Choď a už nehreš…“

Ora et labora

Je stará benediktínska, ale nielen, regula, alebo nasmerovanie. Modli sa a pracuj. Jednoduché heslo. A dokáže veľké veci. Modli sa a pracuj a všetko ostatné príde akoby samo. Nie, túž a získavaj. Nie, rozdeľuj a panuj. Nie, buď najlepší a ukáž to všetkým. Ale modli sa a pracuj. Svet sa nemodlí alebo málo modlí a radšej venuje hrám ako práci, preto sa rozpadá.