Pavol Matija

Nemožno haniť človeka

V našej spoločnosti, a nie že by to nebolo aj predtým, sa rozmohlo hanenie človeka. Napríklad, niekto je verejne činný, urobí akýsi lapsus, ľahší či vážnejší a hneď sa strhne búrka sudcov: „a on…“ . Nemusíme hneď hľadať odpoveď v Evanjeliu, lebo tam Pán Ježiš neodsúdil priamo ani cudzoložnú ženu, skôr upokojil dav: „kto z vás je bez viny, nech hodí kameň…“, ale hľadajme odpoveď v tom, že aj ten verejne činný je človek. A teda nie je nijako vylúčený z človečenstva.

Taktiež, ako všetci komentátori z internetu podlieha všetkému, čomu podliehajú oni. Ak nie je vylúčený z človečenstva, možno ho súdiť inak, len preto, že ho vídavať v televízií, že pôsobí viac na očiach ako iní? Ak sa niekto prihlási ku konzervativizmu a potom, napríklad urobí niečo v očiach sveta liberálnejšie, má to meniť náš pohľad na toho človeka? Ak urobí za napr. 45 rokov svojho života veľmi veľa dobra, jednoduchopovedané, nazvime to – dobro, nie priamo myšlienky, slová, skutky, nemenujme, a zrazu naňho nejaký „dobrosrdečný človek“ niečo vytiahne, napríklad čo sa udialo pred 12-timi rokmi, alebo čo sa udialo cez víkend. Kto koná horšie? Ten, ktorý maká „na dobre“ a občas je iba človekom, ktorý je taký, aký je, potrebuje byť sám so sebou a v sebe, má nárok byť človekom a povie, urobí nejakú javiac sa hlúposť. Alebo ten je horší, ktorý vyťahuje, poukazuje, šíri? Z hľadiska Evanjelia by bol, pravdepodobne, horší ten druhý, určite, pretože možno koná v nenávisti, zo závisti, chtiac privodiť zlo inému. Z hľadiska normálneho bežného života by sme tiež mali chápať tieto „faily“ verejne činných osôb, alebo tých, ktorí niečo žijú, hlásajú a pre nejaký „fail“ ich chcú všetci odvrhnúť a „hejtovať“.

Aká je hĺbka morálneho rozmeru „failu“? U každého rôzne. A čím hlbší a života skúsenejší človek hľadí na vec – tým menej bude odsudzovať. Svet je tak pestrá paleta, že tu sa kadekomu kadečo pritrafilo. Teda ten, ktorý konal svoj „fail“, bol aký? Možno opitý, možno pokúšaný zlom, možno iba rozmarný, možno v horšom psychickom aktuálnom stave. A ten, ktorý situácií vníma a posudzuje je aký? Buď prísny – všetko vidí jasne a pritom tmavo, alebo ľudsky – chápe situáciu a aj iného človeka.

Zbavme sa špinenia, že „ten to a henten tamto“, nesvedčí to modernému človeku hotujúcemu dožiť sa „nového neba a novej zeme“.