Pavol Matija

Pár pohľadov

Programy – ľudia pracujú na základe programov, ani nie tak vrodených ako naučených. Počúvajú od dieťaťa v škôlke: „buď dobrý“, „nekrič“, „ako sa zdraví pani učiteľke?“. Naproti tomu sa spoločnosť nikdy naplno nedokáže rozvinúť, kým nebude plná sebavedomých jednotlivcov. Nie pyšných, nadutých, lebo to nie je sebavedomie. Sebavedomie ja seba uvedomenie – viem, čo viem dobre, čo zle, čo viem tak akurát. Teda stojím nohami na zemi. Sebavedomie možno vytvoriť iba poznaním seba samého, nie vnucovaním niečoho sebe samému, či už od iných alebo od samého seba. Neznamená to, že nemáme byť dobrí, hoci ako stojí v Biblii „Dobrý je iba Jeden.“ Ale človek niekedy pod vplyvom naučených programov nechápe, aký je to byť dobrý. Dobrý muž sa vie aj pobiť, napríklad v nutnej obrane. Neutečie. Ale pobije sa. Nekrič prekladom znamená „buď ticho“, teda možno buď pokrytec a prejav pravú emóciu až kdesi doma, alebo neprejavuj hnev, pričom v Biblii stojí: „hnevajte sa, ale nehrešte“, pretože aj hnev je emóciou a „malá nadávka“ nie je ťažkých hriechom. Ťažkým hriechom je nenávisť. Napríklad aj k tým deťom, ktoré chcú byť svojské a mi im to nedovolíme. Potom chodia po svete prikrčení chlapci a dievčatá, namiesto toho, aby sme mali ulice plné normálnych ľudí. Pani učiteľke, myslím, niekde vo svete zdravia aj „ahoj“, pretože nechcú, aby sa deti báli autorít. Autorita má chrániť, nie vzbudzovať strach. Strach má vzbudzovať u zločincov, nie u detí odmala. Opačným programom, antiprogramom, je deštrukcia, opäť na základe nenávisti a napríklad z nej splodenej závisti, v zmysle niekto sa smeje, neprajem mu to. Pritom, smiať sa môže každý, len sa nemôže báť smiať a vôbec báť sa na verejnosti prejaviť pravú emóciu. Ten takzvaný sedlák vie niekedy viac ako prehnaná forma osoby, ktorá už možno ani nevie byť sama sebou.

Cirkev a liturgia – v tomto ohľade sa vyjadrujem s úctou, lebo Cirkev je Kristova nevesta. Len toľko. Ľudia chcú nielen pokoj a pokoru, ale aj silu a šťastie. Ak im liturgia poskytne tieto elementy, napríklad cez povznášajúcu a povzbudzujúcu homíliu, bude to dobré. Ľudia sú často zdeptaní životom, svetom, inými aj sebou samým. A nechce počuť pričasto, že sú až tak zlí, alebo že robia niečo zle. Boh je Láska, Láska je najmä prijímajúca a milosrdná. Pravdepodobne bude sa rozširovať aj evanjelizácia, kde evanjelizovať budú bežní ľudia tzv. laici, aj medzi nedávno svätorečenými je pomerne dosť laikov – Sv. Carlo Acutis, Sv. Bartolo Longo a i. Obyčajný človek s čistým srdcom prináša niekedy viac ako človek, ktorý má predstavu najspravodlivejšieho o sebe samom. „Mýtnici a prostitútky vás predídu do neba…“

Cigáni – Cigáni často nemajú radi, ak ich voláme Rómovia, preto používam termín „cigáni“. Znevažujeme ich, ale v istých veciach sa od nich môžeme učiť, sú to totiž zvládajúce flegmy. „Bieli“ na práškoch, s majetkom, ale často neurotici a ťažkí tetanici. Psychika je „sviňa“ a toto si robíme sami, lebo často všetko chceme vykonať na 120 %. Neoddychujeme, iba čosi zhromažďujeme, čo počase už ani nemá význam. Nemáme siestu ani fiestu, iba naháňame nepolapiteľný fúrik. Kľúčom je rovnováha, niekto dokáže viac, iný menej a zrkadlom je život a naše výsledky. Nechcieť mať veľkú firmu, radšej živnosť a kľudnú hlavu. Kto sa ženie, nestihne často nič podstatné. A človek sa neprejavuje len úspechmi, ale aj charakterom. Stretávam aj Rómov, ktorí sa chcú vzdelávať, sú vzdelaní a vzdelávajú sa. Opäť to nie je fér hádzať všetkých na jednu kopu. Oni súčasťou našej spoločnosti sú a my si musíme položiť otázku, či sme urobili pravdivo dosť pre ich začlenenie do spoločnosti.

Nevery – vraj to už poriadne nikto nerieši. Možno by mal. Účelom dvojice je kráčať spolu, vytvoriť bunku spoločnosti, vychovať dieťa alebo deti a vytvoriť niečo pre spoločnosť. Prečo je spoločnosť v rozvrate? Lebo rodiny nefungujú. Netreba si rodinu idealizovať, lebo to nie sú len prvé dva mesiace randenia. Keď som si raz písal s jednou ženou a povedala mi, že je zadaná, stala sa pre mňa no-go zónou, pekná atď., sfleku ukončené. Z mojej strany. Lebo som nevidel ani tak ju, ale možno toho chlapca, chudáka, ktorý ju ľúbi. Účelom vzťahu a rodiny je aj budovať. Možno po malých tehlách. Kto príde na veľkom bavoráku, nemusí byť hneď budovateľ, možno iba nemyslí na tehly. Tehlou je opäť najmä charakter a svedomie a cez to viete  vybudovať dobrý vzťah.

Uznajme sa – dôležitá predstava. My sme taká zakuklená spoločnosť, často pokrytecká, aj závisť aj iné pridružené záležitosti. A teraz si to v sebe prepnite. Každý koho cez deň stretávate nejako spoločne buduje náš štát. Platíme odvody, dane, pracujeme, podnikáme, pomáhame si. Rád platím odvody, pretože idú aj pre tých učiteľov, ktorí ma učili a teraz im pomáhame v solidárnom systéme s ich dôchodkom, milé, že? Rád som úctivý ku chlapovi na benzínke, ktorý mi robí kávu, pretože možno mu nie je až tak milé robiť kávu inému chlapovi, ktorý prišiel napríklad v košeli. Ale ja pijem kávu, tankujem, on má prácu. Sme muži, v inej situácií, ale možno sa raz stretneme na vojne a budeme bojovať „bok po boku“ (ochráň Bože). Nedávajme do toho hneď „všetku lásku“, ale je to súvzťažné. Ak toto pochopíme, prepólujeme náš pohľad na svet. Všetci sme si potrební. Vzájomná úcta je dôležitá. Niektorí sú v spoločnosti vyššie, ale to neznamená, že ich máme dobiehať svojou nenávisťou, závisťou, ohováraním a egom. Rytiera zdobí charakter. Nie kôň, na ktorom jazdí.