Keď držím v ruke šálku, zdá sa, že dobre mi
rovnako, keď mäsá všakovaké sú na tanieri
keď idem do mesta a všetci sú veľmi pekní
keď vidím, že dnes už nie sú ľudia, iba hviezdy
Keď vidím, že Boh je len niečo minulé a neurčité
dal ľuďom malým príkazy, no oni majú svoje bytie
každý Ho vníma inak, vlastne tak, ako vyhovuje
na každý počin máme vlastné vysvetlenie múdre
Keď vidím, že blahobyt ľudstvo úplne pochováva
keď vidím, že na obrat je šanca úplne len malá
vojna je kdesi tam, ďaleko, my žijeme v mieri
už nielen k hriechu malému sme až veľmi smelí
Keď vidím, že smrť iného človekom ani nepohne
lebo tragédiu dennú premietať stalo sa módne
tu deväť mŕtvych, tu tornádo, občas dáka vražda
nestalo sa vlastne nič, nač ruky k modlitbe skladať
Ako vravel minule jeden veľmi dôstojný pán
ľudstvu už nepomôže choroba, ani dáky vrah
asi nás vyzdraví len tuhý boj zániku – armagedon
vtedy, keď bude ti jedno, či auto máš, či máš dom
Vlastne stále sa nič nedeje, bohatí len zbohatli
a dnes takmer každý už každému je neprajník
rútime sa, pritom sa smejeme, za nami horí zem
včera bol taký, dnes zrazu už je inakší náš sen
Nie som bez viny, ale poviem, že už nejde o mňa
čo som zažil, zažil som, netreba mi už dary zhora
chcel by som len, aby sme mali viac čisté oči
vďačnosť, pokora, odpustenie nech sa tu nosí
Nejde o mňa, som len jeden z miliárd tu dole
chcel by som len, aby si bol viac Ty, Bože
takto uzrozumený píšem dnes aj túto báseň
a vlastne nič, len samy pokoj vo mne vládne
Zrátaj, ako sme žili, hoc nemám Ťa ja čo vyzývať
tí, čo v Teba nikdy neverili, ani dnes Ťa nevidia
a tí, čo verili, nuž verili ako, keď si len na ich obraz
veď predsa, Bože, v príkazoch a reči Syna Ťa poznať
Celá debata | RSS tejto debaty