Prichádzaš nebádane, skrytý v šálke kávy
nevidno ťa vôbec, i tak opantal si davy
blúdime ulicami mysliac, že máme slobodu
nás vidno, teba nie, akú máš ty výhodu
My vidíme výklady, lesk, luxus, úspech
všetko môže byť naše, tak bežíme v kuse
nechávame hodnoty, už niet ich ceny
šepneš nám – je bežné i trikrát sa ženiť
Je bežné prchať ako vôňa drahej voňavky
ženy, muži, už i deti rútia sa do zábavy
nestálosť, neviera, dnes tak, zajtra inakšie
boli chvíle prekrásne, čo keď budú i krajšie?
Mysliac, že sme sami a k tomu silní ľudia
naše duše, mysle zmätené len blúdia
nevidíme, nechceme, že je aj niečo iné
poznáme len ducha jak výmysel v kine
Pil som kávu na námestí, ako je tu dobre
žijem svoju vlastnú slávu denne ako vo sne
treba len jesť mastné mäsá, zapíjať sektom
porovnávať, kto z nás robí v korporáte väčšom
Kto má aké auto, koho že on pozná
z mileniek si urobiť stostranový zoznam
čudák ťažko pracujúci ostal sedieť sám
takto že nás napáda ten otec, čo síri klam
Je aj Otec pravdy, Chudák, musí plakať
na konci žitia človeka nastáva chvíľa vážna
už nie, už nechceme žiť verne v príkaze
všetko to, čo chceme, podlieha len nálade
Zmátožení speváci dnes prekričali Krista
ľahtikárski umelci nám ukazujú význam
význam stráca česť, pravda a morálka
ľudia, veru, ľudia, kto nás k tomu pobáda?
Či sme my len úplne sami vo svete matérie
alebo nás predsa len pobádajú inšie inštancie?
Kto tvorí myšlienky, kdeže sa len berú?
Kto nám tu na zemi chce diktovať cestu?
Desať viet napísaných v kameni pevne drží
no povinnosť dnes nie je príklad vhodný
radšej sa rozpustíme, ujdeme kade ľahšie
necháme za sebou tých pár ľudí na dne
Už veru nechytím tú ošklivú šálku do ruky
fuj, tu som, ty kde si, že ťa počúvajú zástupy?
Zatvára nám dvere, to mesto, k bráne nebeskej
akéže to nebo, život je o časnej potrebe
Dosiahli sme vrchol, rútime sa do priepasti
máme hudby, maľby, tance – Kristus v plači
vyhlásia za pomätencov, tých čo strážia hodnoty
robíme si srandu z veľkej Božskej dobroty
Či príde to postupne, či naraz dáko pomrieme
Bože nie som bez viny, spomni moje spovede
Bože, prepáč, ako toto všetko je možné?
Že zažívame klamstvá, denne zrady hrozné
Človek je pán, pokora odchádza, treba byť veľký
vzory k nám prišli, sú blízko, bližšie väčšmi
sú v každom dome, v každej ruke, je koniec
skúšajú na duše ich klamstvá mocné
Prosme o čistý pohľad, o výhľad z detskej duše
veď bytosti sme Božie, už tu dole neba súce
odpusťme si, hľadajme usilovne, po čom duša túži
či šťastie je to, za čím ideme, či to len človek blúdi
Celá debata | RSS tejto debaty