Pavol Matija

Otvor dvere, už som doma po siedmykrát, nekonečne a čo je viac, než otvoriť dvere, vpustiť trocha človeka veď človek dáva človeku to, čo by chcel dostať, reči detské tvrdý v láske, kde len odpustenie vždy každého stretá Deti sme sa narodili, deťmi aj chceme vždy zomrieť veď vrásky na duši obmýva akési tajomné svetlo veď nekonečne ľúbiť znamená nikdy […]

Zapáľme spoločnosť láskou Zapáliť spoločnosť láskou. Iba to je v skutočnosti jediné relevantné a pravé riešenie. Ako už v zrniečkach svetla odznelo, láska nie je obmedzená na prednostne predkladanú lásku medzi mužom a ženou, ale láska je bez obmedzení. Prejavom lásky nie je iba zaľúbenie, prejavom lásky je aj pomoc, rozhovor, odpustenie, prijatie, […]

Niekedy nevidíme Deti neďakujú za rodičov. Rodičia neďakujú za deti. Rodičia neprijímajú deti. Deti si nevážia rodičov. Ak rodič neprijíma svoje dieťa, odpočiatku popiera jeho život. Ak je život odpočiatku popretý, musí sa obnoviť. Ani my sme neprijímali existenciu Boha, nebeského Otca. Bolo nám dobre v tieni kaviarní, pri vzdelávaní, pri budovaní nášho blaha. […]

Bolo to nanič ? Pán Boh, myslím, vždy chcel, aby sme sa vrátili k sebe. K svojmu svedomiu. Doprostred vlastného ticha. Namiesto toho sme budovali nazvime to, bájny hrad, hrad vlastnej slávy, kde ostávali obete, ale hlavne, že obeťou sme neboli my. Budovali sme ďaleko od seba. Zo svedomia človeka prichádza návrat k Bohu. Je už až trápne, že sa pred aj svojimi […]

Svet V prvom rade prajem dobrý deň všetkým. Dnešné zrniečko svetla možno nebude tak dlhé a filozofické, ale je tu potreba ho odprezentovať. Včera som v rámci pracovno-priateľskej návštevy bol pozrieť, navštíviť dobrého kamaráta na tzv. otvorenom oddelení psychiatrie. Nechcem rozoberať tematiku psychického zdravia, úplne stačí, ak si uvedomíme, že napr. […]

Ukážem ti rozprávkový svet aj vo svete bežnej ničoty chodím medzi obchodmi, svietia svetlá, nič nevidno ale pieseň hrá, stále, oči zrú, život o dvojitej možnosti vždy o dvojitej a nič iné, nič medzitým, hladina a dno Topánky zodraté, možno príliš skoro, ale čo už teraz stoja vo verande na zemi, na jeseň i zimu, leto aj jar čo bolo uvité vyššie […]

Vízia jedného a mnohých kresťanov Z ostrova sa ťažko hovorí na celý svet. Kresťanstvo by mohlo prekonať hranice pomyselnej slušnosti, prehnanej úcty k niečomu, ktorá ani možno žiadaná nie je, kresťanstvo je aj viera v smiech, humor, niekedy aj drzý vtip, kresťanstvo je viera v silu, najvyššiu možnú silu, viera v zázračné uzdravenia, moc […]

Rozdelenie ďalšie a možno definitívne Ako už bolo načrtnuté, spája nás alebo rozdeľuje najmä to, ako vnímame svet, život. Na základe tohto sa vytvárajú dôvernejšie entity, skupiny ľudí. Vždy boli prúdy v spoločnosti, jedni novátori, iní spiatočníci, jedni konzervatívnejší, iní voľnejší, pričom k rôznym veciam sa mohol u tohto istého […]

Pozor na to Spoločnosť nie je postavená na názore, na tom, kto má a bude mať pravdu. Minule v rámci zrniečka svetla som jednoducho, možno aj idealisticky načrtol piliere možného svetového poriadku, aj keď to, prirodzene, nie je vec, ktorá mi prináleží, ale demokraticky hádam do diskusie prispieť môžem. Teda – zdravie, zachovanie ľudského rodu, jedlo […]

Človek vs. človek Človek versus človek. A tak by to nemalo byť. Čo tak človek a človek? Boh ustanovil príkaz lásky úplne najvyššie, že máme milovať nielen Boha najviac ako vieme, ale svojho blížneho – človeka – tak ako seba samého. V tom je imperatív aj lásky k sebe samému, inak. Vždy súperili vnímania sveta, pretože práve to nás spája, ako […]