Pavol Matija

Niekedy nevidíme

Deti neďakujú za rodičov. Rodičia neďakujú za deti. Rodičia neprijímajú deti. Deti si nevážia rodičov. Ak rodič neprijíma svoje dieťa, odpočiatku popiera jeho život. Ak je život odpočiatku popretý, musí sa obnoviť.

Ani my sme neprijímali existenciu Boha, nebeského Otca. Bolo nám dobre v tieni kaviarní, pri vzdelávaní, pri budovaní nášho blaha. Svet blaha spôsobil, že sme potrebovali už len samých nás. Keď človek potrebuje už len seba, každý mu vadí.

Namiesto toho, aby sme sa prijímali, cítili sme jeden k druhému odpor.

Treba pochopiť, že vojna nezačína nikde inde, ako v srdci človeka. A z malých konfliktov sú veľké. Rozhádané rodiny násobili hnev. Politici neboli vzorom ale skôr štváčmi. Boh stále na všetko hľadel. Aj hľadí. Ale teraz už musíme vidieť aj my.

Hnali sme sa za naším povolaním, ktoré nebolo povolaním človečenstva, ale povolaním byť veľkým. Pribúdali tituly, majetok, svaly. Zatiaľčo chudobní mali domy v exekúciách, skutočne múdri boli vysmievaní a hĺbke človeka sme povedali  – čudáctvo. Ako je možné, že vo svete, kde končí kuracie mäso v koši a chlieb už ani nechceme jesť, nemá kto pomôcť tým, ktorí majú menej?

Prejedli sme sa svojho chleba, vyzdobeného.

Úpadok sveta nastával v nás, nie mimo nás. My sme si mohli vybrať, čo budeme prijímať. A následne vysielať. V Božom slove je odpoveď na všetko.

Ťažké časy sú často časmi veľkej lásky. Kedy sa vrátime k rodinám a bez veľkých snov o budúcnosti si v prítomnosti vypijeme čaj. Ťažké časy sú časmi návratu do prítomna. A to je naše povolanie, v prítomne vidieť a konať dobro. Dať preč hodnotiacu myseľ a byť človekom. To je dieťa – dieťa nehodnotí, iba viac cíti, dieťa vie často oveľa viac pravdy ako my, tzv. dospelí. „Kto nebude ako dieťa, nevojde do nebeského kráľovstva.“

Ak sme mali pred očami len stúpajúce tržby, nežili sme v prítomnosti. Ak sme mali pred očami len túžbu po výslní, nežili sme v prítomnosti. Darom ťažkých časov je prítomnosť.

A najmä: vráťme sa k Bohu.

„Pod Tvoju ochranu sa utiekame, Svätá Božia rodička, neodvracaj zrak od našich prosieb, pomôž nám v núdzi a z každého nebezpečenstva nás vysloboď, Ty, Panna slávna a požehnaná. Amen.“