Pavol Matija

Na svätom námestí stĺpy pevne stoja ktože ich drží – zvrchu všemohúci pohľad ospravodliví i občasné vady ľudskej povahy ťažko len priam ísť vo svete ťažkej nástrahy Na mnohých miestach sa zem s nebom dotýka pozeráš očami duše a ďakuješ za výhľad nie sú to len svätostánky a mocné kláštory tak stýka sa každý, kto zmysel pochopí […]

Skúsenosť je brázda, čo stopu vyryje prichádza každý deň, nemáš na výber otvorené oči mať, to by snáď chcel každý no, ako že ich otvárať – tie tmavosivé skaly? Skala či s okom čírym niečo spoločné má? Veď skala len stojí a oko sa stále pozerá pozerá, pozerá, len či aj dobre vidí… akýže okamih premieta sa v danej chvíli Pozerá veľa to […]

Videl som raz planétu, inú ako iné život, voda, krásna zem, nepriateľ nikde všetko pekne plynulo, to, čo malo trvať iba kúštik umu, pokory, žiadalo si od nás Potom prišiel veliteľ, sám veľký pán človek má veľkú hlavu, dve ruky, dokáže čokoľvek čo tam po tých ostatných a i dákej zemi ja tu budem šéfovať a vy iba nežiť Podmanil si všetko, asi […]

Prepáč, dnes poviem ti aj tebe i ostatným – vyznám jak ľúto mi za činy a i za vety aj tú zodpovednosť priznám No len, bratia, priznajte i vy či ste ozaj doteraz obstáli vždy len bez chyby Snáď tu má každý z nás dnes boha vlastného svoju slabosť neprizná aj hneď už odsudzuje blížneho Kiežby nás tak Pán Boh súdil už sme všetci dávno […]

Veľký sťa kráľ Slnko na vrchole slávy na kopci múrom obohnaný hrad, dole davy sídlo pre panovníka či útočište od strachu väzni sú poštvaní, čo ak sa dnu vkradnú? Zábava mocných dnešného dňa nekončí kvôli rozbitému poháru nezavrieme krčmu ráno ešte podnapití pozrú si pekne do očí toto je rezort na pozvanie, ľudia tu nesmú Nikto sa roky nepokúsil sňať […]

Nech je to len smrť krásneho človeka či o rokov osemdesiat či o tri krátke dni nikto z nás osamote deti doma nenechá no kedy sa dvere zavrú, len Ty rozhodni Veď si ešte mladý, vravia, na vážne verše a roboty je stále na každý deň dosť vravím, minuli sa chvíle pochabé a smiešne kto zajtra z nás zistí, že bol tu iba hosť? Takto teda […]

Váhy, čo vážia presne podľa svojej úvahy merajú slová a činy rýchlosťou blesku včera bol zlý, dnes ako dobrák sa dostaví no váhy už zmizli, ostala otázka – kde sú? Ostali pohrúžené do vlastných výpočtov v zajatí zákonov a pravidiel už pochopenie objaví sa len občas, má ho len málokto etalón, ten má miery dávno vymienené Ako sudca z ľudu, […]

Nahý stál na ulici do hudby sa obliekol do žiadnej sivej farby už si vôbec nemyslí že treba iba na telo kúpiť drahé šaty Zahrialo ho lúčmi strašne teplé slnko a mraky jazvy zakryli hral iba tak schuti z kúta srdca svojho a ľudia si ho nevšimli Nechcú predsa drobné hodiť len tak za nič do špinavého klobúka radšej zaplatili pohreb kde len tuláci skalní s umelcom sa […]

Kriste, dnes píšem Ti na deň Tvoj cez ústa moje kalné od nadávky i hádok dnes píšem Ti pre slávu Tvoju, nie žiar môj dnes píšem, mohol byť som mŕtvy dávno Vstávaš dnes z hrobu aj mojich hriechov a včera zas som Ťa myšlienkou nivočil či nepoučil som sa z pádu mojich predkov či zas musel som byť jak tma nedobrý Svietil si mi, keď som padal […]

Neber hneď zbraň do ruky veď každý sme akýsi to prinesie len zármutky skákať chytro do bitky Či súdiť ma chceš za môj názor? Veď ani len vlas ti neskrivil hoc možno názor nie je pravdou no možno cestu k pravde urýchli Chceš zabiť človeka, keď je inakší? Veď ani vzduch nedýchate spoločný hľa, veď on je tiež od matky a či je človek s poctou a i bez pocty? Sú […]