Pavol Matija

Mravouka ako základ obnovy spoločnosti

Pustím si film, kúpim si časopis, zapnem sociálnu sieť. Ako vzor a ideál mi je premietaný vlastne úspech spočívajúci v človeku bohatom, peknom, silnom. Naproti tomu je vlastne takmer jedno ako sa zo mňa človek bohatý, pekný a silný stane.

Čo ak by mi premietli pohľad na človeka cnostného – pokorného, dobroprajného, cudného, činorodého, štedrého, trpezlivého, striedmeho. A takto by som bol odmala vedený k iným ideálom.

Nie pohľad na ramba, ktorý zbohatol ani sám nevie ako a žije s piatou ženou, pretože predošlé štyri už neboli dosť pekné. Možno pohľad na pracujúceho človeka, ktorý sa stará o rodinu, nemíňa peniaze na módne výstrelky ale šetrí na lepšiu budúcnosť svojich detí a na svoj dôchodok, pomáha v rámci možnosti iným a žije s tou, s ktorou sa zosobášil, hoci možno to už dávno nie je to čo bývavalo. Prípadne pohľad na až štvrtú generáciu podnikateľov, ktorej sa pri dostatočnej férovosti darí.

Akými obsahmi sa naplníme, takými sa staneme.

Krásnym obsahom je napríklad prežitie Svätej omše, kde nepôsobí len obsah prirodzený ale aj priamo Boží. Pekným môže byť ticho v aute a započúvanie sa do šumu jazdy a nie tuc-tuc, ktoré hoci mu aj nerozumieme, nás v emocionálnej rovine často aj mení. Vhodným môže byť vzhliadnutie na vojnové hrôzy v televízií, aby sme ako ľudia s takým oduševnením až tak nezbrojili. Rozprávka pre deti môže byť tá – staromódna, nie strieľačky od 5-tich rokov, mágie, zvláštne hlášky, ale napríklad Maťko a Kubko, či Krtko.

Slovensko je prirodzená krajina, kde v Ústave pamätáme na kresťanstvo, pretože predsa len sme mu boli vždy akosi naklonení. Ostaňme žiť v prirodzenej krajine. Nech sa okolo deje čokoľvek, pamätajme na zdravý sedliacky rozum, ktorý nás rokmi sprevádza. Nedajme si krajinu, tých „pár kilometrov štvorcových na zemi“ uchmatnúť ideológiami, ktoré sa už inde jasne neosvedčili.

Treba však už s otvorenou mysľou priznať, že existujú aj homosexuáli, že asi budeme potrebovať aj pracovnú silu zo zahraničia, že uzatvorená ekonomika pre nás asi neobstojí, že internet a digitalizácia nie je iba zlá a že myšlienkové pochody človeka spred 60tich rokov tiež neboli vždy len správne. Ale spoločnosť od počiatku pochádza z muža a zo ženy, ktorých privilegovaným priestorom je manželstvo, ideálne chápané ako sviatosť, ale zahraniční pracovníci by sa u nás mali asi asimilovať a nie pretvárať našu spoločnosť na ich obraz, ale zasa strategické podniky by mal kontrolovať aspoň v istej miere štát a naši podnikatelia by mali byť ako-tak chránení pred zahraničnou konkurenciou, ale internet nemôže iba tak plodiť hocičo, najmä ak to prispieva k nebývalému rozvratu spoločnosti, ale dnešní mladí zatiaľ nemajú historickú pamäť a nemali by sebavedomým vytláčať zo spoločnosti tie staršie mravy.

Teda ako je naším nebeským Otcom Boh, mohol by sa stať naším pozemským otcom aj štát. Rodiny dnes už často žijú ako žijú, preto ochranná a výchovná funkcia rodiny je niečo, kde vo vyššej miere štát bude musieť pôsobiť. Vzdelávanie by mohlo poukazovať aj na hodnoty, ktoré dlhodobo niekam viedli, nie len ponúkať deťom unikátne krúžky, podnecovať v stredoškolákoch pocit „supermúdrcov“ a na „výške“ by sa mohlo pokračovať cibrením vyšších morálnych schopností a vlastností. Otec v televízií a časopise tiež nemusí všetko tolerovať, pretože máme napríklad aj trestný čin „ohrozovanie mravnej výchovy mládeže“, tiež máme záujem o zdravie telesné a psychické a je zrejmé, že dieťa do istého veku by sa s istým obsahom nemalo stretnúť, pretože ho nedokáže spracovať bez ujmy.

Tiež ale nie je dobré všetko kriminalizovať, štát-otec musí rozlišovať medzi ťažkým kriminálom a lapajstvom. Zhodneme sa asi na tom, že vraždy, drogy, ťažké násilie nám žiaden osoh neprinesú, ba naopak. Ale ak by chudák stavebný robotník zobral „50 eur cash“, asi by sme mu to mali prepáčiť. Rovnako je prísne od nás, ak niekoho pomaly ideme vyhnať za hranice štátu za nejaký jeho lapsus, strhne sa mediálna búrka a všetci ho chcú ukameňovať, v tejto rovine by sme možno mali trestať až morálnych neustálych recidivistov. Formálne uplatňovanie zákona nie je pravdivé, neskúma matériu situácie, nejde do hĺbky, napokon aj štáty, ktoré boli napr. nacistické, boli právnymi štátmi vo formálnej rovine.

Preto, ak chceme niečo v rámci spoločnosti riešiť, začnime pravdou, či to kam kráčame je dobré, správne, keď viaceré ukazovatele hovoria, že dobré a správne to nie je. Neviem, prečo sa bojíme pohľadu do zrkadla. Nemyslíme len na ekonomiku, tá sa sama vzkriesi, ak vsadíme na mravouku. Deti budú zdravšie, ak sa s nimi prejdeme a napríklad ich naučíme behať a vypneme televízor. Rodiny budú pevnejšie, ak tieto deti budeme viesť k ideálom žitia rešpektujúc Božie usporiadanie sveta alebo aspoň trvalé hodnoty, pretože je padnuté na hlavu, že na kresťanskom Slovensku je, resp. bolo okolo 9500 rozvodov za rok. A žiaľ, sloboda prejavu asi bude musieť dostať opatrné mantinely, pretože nám tu pustne už vlastne niekoľko generácií ľudí.

Spoločnosť začína u každého z nás.