Pavol Matija

Keď bolo ticho, keď bola samá nuda, keď boli iba starosti

keď všetko sa vlieklo ako noc bez dočkania sa rána

keď bolo iba zimno, keď nie a nie ten deň akosi roztopiť

keď všetko bolo jasné, že neprišla na večné veky prisahaná

Keď deň sa vliekol ako somár, ktorý závidí mocnému koňovi

keď noc nemala zmysel, lebo bolo treba počkať iba do svitania

keď šero myšlienok zahaľovalo dušu básnika, či prišli z poroby?

Keď deň bol súci prečkania, tak čudný stav, umelec bez nadania

Keď som rozprával s niekým oproti, nevedel som ani kto to je

lebo blúdil som v sebe a pýtal si liek na obyčajný život človeka

pretože človek blúdi v sebe, myslí, že prežiť je až tak významné

a pritom stráca život v strachu, pritom neverí, že Boh si ho nechá

Potom sme skúšali, čo to vydá, kĺzali sa kľučky a ostala beznádej

nešlo to zlepiť, tie svety, tie názory, tie energie, tie rôzne stavy

visí mi tam kríž, ten najvyšší symbol, nejdem však na výpravy križiacke

pretože ten, kto verí, vie že sme na človeka sa podali, neprežije bez zábavy

Ten, kto chce škodiť a iba protirečiť, zriekli sme sa hejterov naveky

nech si opatrujú svoje dôchodky a vzorce negatívneho zmýšľania

a potom to šlo a šlo, kým nedošlo k stretu ľudí a získaniu dôvery

lebo cesty sú tak trocha aj určené, tak poď, budeš sa učiť a aj ja

Krachujú advokátske kancelárie od Prešova po ďalekú veľkú Bratislavu

pretože zákon je tak strohý, že musíš mu ujsť, aby si vedel vôbec žiť

pretože zákon je tak pútavý, že treba sa od neho odpútať, myslieť na zábavu

pretože zákon je rovnaký v zime aj v lete, chodia z neho chlapi jak bledé mátohy

Čosi sme študovali, nuž čosi asi vieme, i keď sme zaznávaní, pre pýchu iných

mladí sú iní, nechcú byť starí, a tí starí, keby si ich poznal, nuž mladnú pri víne

preto sa to vlastne všetko láme, už nikto nechce byť starý, starý nie je silný

v duchu advokáta predsa niečo bude, rodí sa tak od chlapca či len časom silnie?

Preto treba doplniť, prísť na nové myšlienky, aby sme neosireli v starosti sveta

a na to je tu život, ktorý prináša, potom odnáša a my ostávame v spomienkach

nuž, ale sa zasmej, ty vážený človek, veď vidím jak si ešte stále to isté dieťa

nuž, takto stratí zmysel práca, keď otvoria sa dvere a vstúpi krásna koncipientka

Nuž, či my pracujeme, alebo ako na základnej škole, len vymýšľame aký vtip

nás dnes ťarchy zbaví, aby sme neboli intelektuáli bledí, nervózni a nafúkaní

preto dnes treba celé pracovisko, tak od ôsmej rána, tak trocha rozpustiť

pretože sa nebudeme na niečo hrať, všetci končia na mekáči, vážení páni i dámy

Čo je našim vnosom do života právneho štátu, svätí advokáti, orodujte za nás

nech sa viac chápe ľudskosť, pravá pravda, život človeka a nie rozsúdenia dávať

či ty nevieš, že nebo je plné svätých advokátov, lebo na pomoci sú ti oddávna

Bartolo Longo, Alfonz Maria Liguori a možno i ten, ktorý vedľa teba, žena spáva

Lebo slobodné povolanie neznamená bezbrehosť hoc živanstvo sa mu nevyhne

ale Boh skúma vnútro tvoje, pravého človeka, nie to či sa modlíš o svoje zdravie

a preto jak sme zaznávaní, že ubližujeme zákonu, my ho vlastne často kriesime

a kriesiť myšlienkou, písmom aj slovom sa nedá ináč než hlasno, drzo a odvážne

Tak sme si prichystali kávu, nech deň nemá iba tučné knihy, ktoré nikdy nespoznáme

tak už dávno vieme, že tu nejde o prácu, že na akejsi linke spoločnej vibrujeme

tak už dávno mali sme spoznať, že dobré kamarátky sú tu s nami radšej ako prisahané

jak Andrej, keď povedal o Peťovi, jeho žene teda, Ľubka, my od škôlky spolu putujeme…

Neviem, kedy ťa naučím čítať aj zákony a ranné správy, odtrhnem ťa od zábavy

čosi sa ti nezdá, vidím, už volajú iné programy a tu stále treba študovať a tvoriť

pretože cieľom tvojim nie je všetko vedieť ako ja, možno skôr ma dostať z hlavy

tak jak vravíš, keď budem i naďalej muľak – workoholik, skončím iba ťažko chorý

Hľadaj rýchlu náhradu, ak sa chystáš do zásnub, poznáš moje vody, kde ja lovím

nepoznáš len ťažkosť z práce, ale aj tie všetky tajomstvá, lebo deň je pridlhý

aby sme trúchlili, čo sa komu stalo, koho okradli, deň je tu i na to, že ho treba požiť

a čo sa týka míňania, radšej míňať ako mať také tie, no vieš, držgrošské nemoci

Dali by na nás sťažnosti, že sa hotujeme pre niečo lepšie, keď starý svet sa neosvedčil?

Všetko to formálne žité, všetko to necitlivé, všetko to bez človeka a jeho duše

a my len chceme spasiť človeka, na úrade, aby bol ľudský a nemal deptajúce reči

veď od detí čakáme na prijatie, kedy už láska vezme človeku neprajnosti kľúče

Čo vám budem písať, veci sú úplne inak ako vyzerajú, my sme humoristi a drzáci

a keď opony padnú, to je zjav nehoden pre šíri svet, radšej iba mlčať a nesvedčiť

veď život je tak široký pojem, veď život je poézia, veď život nie je iba o práci

veď život je tak smutný, že ho kriesi pohár vína bieleho či skôr obligátne poldeci

Učíme sa celý život, nikdy nie sme dosť múdri, preto zamieňame starosť za mladosť

v tejto kooperácií sa dá dýchať, byť prítomne tak, že prítomnosť má zmysel

a chcel som písať viac pravdivo, viac tak ako je, ale nechcem urážať stavu vážnosť

pretože aj ak by sme boli neviem ako pracovití, skončíme iba pri srdci a cite

Ktože zabúda na robotu a iba žije, aké volí spôsoby na to, aby vedel prežiť?

Ostaňme v tajomstve, tak to stačí, pretože kam ideš, iba chcú počuť informácie

a doktori si vymieňajú svoje rady v prítmí, tam kde to je človek a nie to, čo nie si

ostaňme spätí, tak to stačí, v úcte, lebo už nikto nevezme okamihy tejto histórie

A čosi som chcel písať, humorne, príťažlivo, tak že by si vedel, že život je i hra

a vážni sú tí najväčší klauni, iba žijú ako deti vetra, ponáhľajú sa kdesi, rútia sa

budem sa veľmi tešiť, keď niekam pôjdeš, keď niekomu odovzdám ťa pred Oltár

aj taká je realita sveta, snivá, v ideách žitá, aj taká býva vzrušujúca bežná advokácia