Pavol Matija

Higher level

Optika a fokus človeka – každý z nás ma iné vymedzenie štruktúr myslenia a zamerania osobnosti. Citát bude tentokrát prevzatý, ale: starí ľudia – hovoria o histórií a spomienkach, spomínajú, čo ako bolo inak, ako bolo lepšie a pod., nízki ľudia – riešia, uvažujú a hovoria o iných – ako žijú, ako by žiť nemali, ako by žiť mali, špárajú sa v živote iných, vysoko štruktúrovaní ľudia – myslia a hovoria o ideách. V tom je pochopenie nášho zamerania sa – nášho vnútorného fokusu. Kľúčom k zlepšeniu vzťahovej atmosféry v spoločnosti je zmeniť sa z nízkeho na „vyššieho“ človeka. Vysokého človeka (a pozor, to nemusí byť žiaden boháč, žiaden trikrát titulovaný človek a pod.) takmer nikdy nezaujíma napríklad, kto čo povedal, kto ho ako riešil, je voči tomu takpovediac hluchý, hluchota nevyvstáva z toho, že by ohluchol, alebo žeby si neuvedomil, kto čo o ňom vyslovil, ale v hlbšej štruktúre jeho myslenia vie detegovať nízkosť iného človeka, ktorý ešte nemá osvojený vyšší level fungovania a zároveň jeho „vysokosť“ v zameraní na poznané, žité a naučené idey mu vlastne ani neumožní spadnúť do tzv. nízkej vibrácie toho, čo kde kto povedal. Pretože: ak niečo hovoríme o iných – často je to prifarbené emočným podtónom, ktorý voči danému človeku máme, často to je prifarbené tým, že porušujeme zásadu „nikomu neškodiť“ a práve naopak, škodiť chceme, sme hejteri, príčinou býva napríklad nevysporiadanie sa s úspechom iného, prípadne s vlastným neúspechom, alebo rôzne algoritmy prevzaté z rodín, kde sa rôzne posudzovalo a odsudzovalo v štýle „všetci sú svätí, ale my sme svätejší“, prípadne je to len vecou vžitého prostredia, kde žijeme, pretože vo vyššej etáži povedia napríklad „každý to má nejako“  a tým to končí. Nikdy skutočne nedokážeme navnímať a vedieť, kto ako žije, ak pletka prejde cez 4 uši, už je to skôr zápletka. Veľmi vám pomôže prepnúť sa na vyšší level a začať uvažovať a baviť sa nie o kolegoch, známych, ale uvažovať v intenciách vyšších ideí a vízií. Napríklad vidím spustnuté jazero, nebudem hovoriť, že „idiot starosta, o nič sa nestará, hovoria o ňom, že má deti s troma ženami….“ pretože to je subjektívny súd a nadsúd, pretože starosta možno nemá peniaze na to, aby sa o jazero lepšie staral a to, že sa nestará o jazero, neznamená, že sa nestará o nič, samozrejme, dofarbené „zápletkou“  – ako žije, pričom rodné listy deti sme nevideli a nadsúd je niečo, čo absolútne nie je v danej situácií potrebné. Naproti tomu „vyšší“ človek začne riešiť ako by inak usporiadal krajinské prostredie pri jazere – čo by postavil, aké stánky na občerstvenie, mohol by riešiť pocit z jazera, jeho upravenosť, vibráciu prostredia, budúcnosť jazera, pretože hoci budúcnosť je iba v rukách Božích, ale každý z nás sa o nej vie do istej miery vyjadriť – to je vízia. Preto sme preklopili situáciu z toho, že de facto, aký je zlý starosta na situáciu tvorby a istého pozitivizmu. Preto je veľmi dôležité začať sa zaoberať ideami, ideálmi a nelipnúť na nízkosti, ktorá človeku nie je daná, pretože je „korunou tvorstva“ a „na obraz Boží“ a naučili sme sa jej len my sami, prebratím od iných alebo vlastným deštrukčným modelom, prijatým rôznym spôsobom. Buďme vyšší ľudia. Higher level nám patrí všetkým.

Základ cnosti rytiera – rytier nikdy nepreberá ženu inému, majetok inému nepoctivým spôsobom, rytier sa vie zastať slabších a chápe situácií. Preberanie ženy inému – pohľadom, skúmaním, kontaktovaním, závisťou a tak ďalej pokračujúcim deštrukčným systémom správania. Ak v reštaurácií sedí krásna žena hoci aj s veľmi na náš pohľad nepekným mužom (hoci by tam sedela aj s pokémonom), nepozerá rytier na ňu, nenadväzuje kontakt nad mieru všimnutia sa a uznania krásy. Ale pozor, rytier to nerobí (iba) kvôli žene a narúšaniu vzťahu podvedomým neúctivým programom kovbojského „prebratia“, i kvôli nej, ale kvôli tomu, že si váži iného muža (rytiera či nie), ktorý s danou ženou práve stoluje, hoci by tá žena ani nič s tým mužom („nepekným“) nemala a využila ho – šla sa iba najesť. Riešením slušným je ukončenie vzťahu a potom začiatok iného vzťahu: rozchod. Rytier si váži iných mužov a neskáče im do kapusty. Pretože rytier nie je kovboj, ale cnostný človek, ktorý má vlastnosti umožňujúce mu pochopiť krehkosť a citlivosť vzťahu žena+muž. Rytier sa snaží podnikať čo najviac fér, dbá aj na pridanú hodnotu podnikania, nie je to krivák, ktorý stoj čo stoj sa len chce voziť na dobrom aute, ale napríklad aj v podnikaní šíri idey a férovým spôsobom sa delí so svojimi zamestnancami a kolegami, dbá nielen na ich výkon, ale aj napríklad na ich pracovné prostredie a duševné potreby. Rytier najmä chápe situácií – je to niečo čo nie je hneď, ale dá sa to celkom slušne naučiť. Čo ak by sme dnes namiesto až príliš jednoduchých seriálov siahli po knihe – o histórií, filozofii (fileo sofia – milovať múdrosť), pozreli si fotografie kaštieľov a panských sídiel, zalovili v knihe o etikete, otvorili si Bibliu, čo ak by sme sa namiesto každodennej posilňovne venovali dnes krátkej modlitbe, alebo hlbšiemu uvažovaniu o sebe a svojom živote. Všetci si zaslúžime higher lever.

Podstata konania – konanie má fázu pohnútky, motivácie, prejavenia, dokonania. Pohnútka nás vedie k tomu, aby sme niečo urobili. Motivácia je to, čo konaním chceme dosiahnuť, čo sledujeme. Prejav – je už spôsobom konania. Ak skúmame konanie iného vždy musíme zohľadniť veľké množstvo faktorov, preto ak konanie skúmame zastreto subjektívne s cieľom niečo inému napríklad privodiť, netreba to rozvádzať ani ďalej, pretože konanie iného chceme nejako vidieť, ako nám pasuje. Ak konanie chceme jasne vyložiť – potrebujeme poznať pohnútky, motívy, osobu konajúceho, osobu voči ktorej konané bolo – recipienta, aktuálny stav v momente konania, pôsobenie napríklad duchovných síl na konanie, a mohli by sme pokračovať tak ďaleko, že zistíme ak by sme chceli definitívne posúdiť konanie iného potrebujem hlavne my byť spôsobilý posudzovať toto konanie, preto sa dostávame od konania, od konajúceho a recipienta ku nám. A ak ten, čo posudzuje, napríklad to musí urobiť v rýchlosti, nie je spôsobilý posudzovať. Taktiež musí mať veľký nadhľad nad situáciou, aby ju vedel spravodlivo posúdiť. Kým nemáme nadhľad, posudzovať nemôžeme. Preto len málokto dokáže posudzovať konanie. A z čoho pramení nadhľad? Z rôznych faktorov opäť. Ale najdôležitejším je ľudskosť. Ani nie tak vzdelanie, prax, ale ľudskosť. Človek dokáže posúdiť človeka. Človek nedokonalý chápe, pre svoje omyly chápe omyly iných. Človek zlý chce škodiť. Človek dokonalý je etalón. A všetko meria svojou pýchou. Človek formalista je posadnutý zákonom a asi nikdy nemal deti, lebo deti sú hravé, asi nikdy nebol dieťaťom, lebo nerozumie životu.