Pavol Matija

Žil si osve sám, nuž, chladno trocha bolo, bolo zle

žil si iba v samote, aj v teple pri čaji iba, iba sám

bol si taký samotár, po baroch a putikách viedol deň

bol si slobodne v samote hľadajúc prešťastný sen

Ráno si pracoval, na seba i republiku, na chleba aj dar

potom si robil to, čo všetci robia, keď sa skončí zmena

čakal si na to, kým raz slávny budeš, kým budeš superstar

nie tak jak teraz, pracuješ a nič nemáš, nik ťa za nič nemá

A tak utekali dni, ťahal si hodiny nech niečo privyrobíš

a tak pribúdali ťažkosti a vrásky a ty vždy len čosi o šťastí

a tak v jeden večer iný, úžasný, zrazu sa tu ľady pohli

a tak kupuješ ten dar konečne, o ktorom si sníval i básnil

Zrazu nie je samota, všetko je napáchnuté šťastím, celý veselý

je všetko inak, konečne sa ti splnili sny, chvália ťa i doma, synak

bez seba kráčaš životom, špotaš sa síce o prah, ale silný si, veríš

jak všetko bolo zle, teraz už nie, teraz už všetko bude úplne inak

Tak je z malej živnostičky konečne väčšia firma, už bude na sny

tak sa pokonávaš sám so sebou, lebo nemal si nikdy dosť hodnoty

tu kamarát, hen kamarát, ale, kamarát, ja už mám bavorák, pozri

jednám už z pozície sily, mám konečne oprávnenie sa i zlostiť

Potom prídem domov, bez samoty, dám si pekné svetlé papuče

konečne som doma, to bol ale deň zas, už konečne mi je dobre

šikovný som ja i kuchár, upratovať, smeti vyniesť, všetko môžem

na drahý darček stačí naozaj len malý malilinký ľudský podnet

Realita je konečné dobrá, snivá, všetko je pripravené jak život dal

nuž, život dal dobre, veď nie si sám a obrat sa rúti na hor jak tlak

čo síce žily zužuje, ale za to ukľudňuje hnevy, dáva vášne, tak jak má

všetko je prichystané na raj sám, pozrime sa pri aperole na súmrak

Konečne si borec, už i fandíš si sám, a to si chcel, byť sebavedomý

všetko je ako má, tak nám nebo dalo dobre si žiť, lebo sme dobrí

tu občas chceš sa pohnevať i zakričať, ale nie, to hrdina nerobí

pre takú lásku veľkú, dolámal by si sebe i hocakému sokovi kosti

Plynú dni a už nie si ty, už si len sám dávno, dávno len nápomocný

a zarež dej básne, básnik, pretože takto, veru, život nevybásniš

nepíš ďalej skrachované verše, ale povedz, aj aby chlapi boli mocní

pretože svet tituliek žien už robí zo sveta mužov iba také trosky

Veď ak platí rovnováha, nemôžeš len nosiť domov plné ťažké tašky

veď ak niekto nezarába, nech menej spí a skôr sa budí k deťom aspoň

veď ak mužom vôbec si, nech sa už viac pre smiešnu krásu nepoblázniš

veď ak mužom si, tak jak predtým, vystačíš si sám so samotou a fľaškou

Správy sú pre silné povahy a kto ich nevie čítať, nech si hľadá iný záujem

aj robota je pre obe pohlavia a viac jasne sa to povedať nedá, ty človeče

iný záujem trebárs môže byť taký, že ty o nechty a vlasy už nemáš záujem

a kto na večeru nerobí, nech si nájde reštauráciu, kľudne s iným podvečer

Pretože ty máš prácu predsa a tvojou prácou je i pomôcť svetu, Božiemu

pretože ty nie si ochotník v divadle vlastných predstáv ako žobrák spútaný

pretože, ak zázrak sa stane a príde opäť krása, je to prízrak, never mu

pretože muž žije prácou, budúcnosťou a nezaobíde sa len bez smrti a bez daní

Pretože zajtra možno budú strieľať a ty budeš hľadať dáke rúže a čudné šaty

pretože zajtra ťa povolajú slúžiť do armády a ty budeš civieť ako chudáčisko

pretože budú útočiť päsťami a projektilmi a ty sa z jednej guľky zblázniš

pretože aj keď veríme v mier, nikto nevelí nám deliť sa s nevernými zo ziskov

Zákon bol aký, nuž taký, že najprv jasný a prísny, každý vedel, čo má robiť

potom už taký, že rôzne názory a tú jasnosť už nemáš, tak kde je odpoveď?

Postav sa sám pred zrkadlo, zlož všetky predstavy a na seba sa pozri

pretože i keď chceš konať jak anjel Boží, vždy budeš iba, iba v koži človek

Nuž tam hľadaj odpoveď a nesýť cudzie maniere, lež taniere iných

sýť hoc samotu ale dôstojne a verne a spoľahni sa na oporu Boha samého

pretože mať deti a ženu, neznamená byť hneď muž a otec mocný silný

pretože pútať sa na nespútané je súce nie pre teba, chlape, lež pre nemehlo

Tak básnik zadal priamo, žiadne taje, alegórie, nebudeme hýriť časom

pretože deň čas v skutočnosti nemá, musíme sa pokonať s budúcnosťou

a tú treba vidieť jasne, kto nevidí, nech plytvá časom a uteká za snom

ťažko sa žije spolu, no ešte ťažšie na tanieri iba s obhryzenou kosťou

Kto neverí v chlieb je súci iba hier a splynie s davom ponuky a smilstva

kto neverí v chlieb, môže mu pánom byť otrokár hoc aj spoza mora šíreho

kto verí v chlieb, ostáva žiť tu s nami, medzi ľuďmi, ktorí vlasti žičia

kto verí v chlieb, ruka v ruke kráča, slobodne i vedno až do neba modrého