Princípy fungovania
Prečo je svet v rozvrate? Lebo volí nesprávne princípy fungovania. Na vyššej úrovni dokáže fungovať a aj často funguje bežný človek než človek, ktorý napr. v istej oblasti vedie spoločnosť.
Ak presah nezačne víťaziť v našom uvažovaní, bude rozvrat ešte oveľa citeľnejší.
Namiesto usporiadania sveta Božími princípmi ako láska, zmierenie, odpustenie, pochopenie a hľadanie pravdy si človečenstvo vyberá skôr iba silové usporiadanie sveta. Tento model už prešiel vlastne do všetkých sfér – globálnych, vnútroštátnych, medziľudských a iných.
Ak sa nadýchneme, v sekunde splynieme s prítomnosťou, možno zistíme, že to nemá zmysel takto usporadúvať svet a naše okolie. Kde je veľa obetí, tam bude aj veľa potrestaných. Každý dôsledok má svoju príčinu. Veci, ktoré sa dejú, pravdepodobne sú súčasťou vyššieho procesu zúčtovania, ktorý bol predpovedaný, ale ľudstvo si presne naopak osvojilo zúčtovacie praktiky (neraz pokrivene), ktoré patria Bohu, a v celom tomto procese by sme si ako ľudia mali byť skôr nápomocní.
Opíšme si súčasný stav na základe jednoduchej krivky varu. Všetko sa hrotí, krivka stúpa ako keď vrie pod pokrievkou nejaký pokrm, pokiaľ oheň pod hrncom nestlmíme, alebo nevypneme, najprv pokrievka začne jemne poskakovať na okraji hrnca, ak neevidujeme ani túto zmenu, môžeme si nájsť onen pokrm napríklad vystrelený na strope a zašpinenú celú miestnosť. Možno detsko – jednoduchý príklad, ale pravdivý. Otázkou ostáva, ako a kto teraz šliapne na brzdu. „Čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších, Mne ste urobili.“ Možno je táto citácia z Biblie zvolaním do našich svedomí.
Svet, pravdepodobne, smeruje k rozdeleniu na veriacich, ktorých dnes označujeme aj ako fanatikov a pohanov, teda k pretnutiu línie, ktorá ešte mohla spájať. Teda k procesu, kedy jedni a druhí budú vo víre zmien fungovať na úplne iných princípoch. Princípy si môžeme zvoliť sami, a to je tá najväčšia vec. Inak, úplne úžasná vec.
Princípy Božie a princípy sveta. Ak je svet od Boha a princípy sveta sú iné, než princípy Boha, možno to je príčinou všetkého. Čítavam zaujímavé svedectvá o očistci, o ktorom má platiť, že minúta v ňom je ťažšia ako 20 rokov trápenia na zemi. Niečo veľmi mystické, nedostupné, ale aj tak prebádané napríklad prostredníctvom svätých. Nechoďme až tak ďaleko, mnohí z nás by ešte radi požili. A úžasné na tomto našom požití na zemi je formovanie sveta. Formujeme svet opäť na základe princípov, ktorými sa riadime. Zistíme teda, že princípy formujú všetko. Ak človečenstvo odišlo od Božích princípov, od princípov Dobrého, môže sa svet formovať správne, dobre?
A keďže iba v malej miere vieme princípy meniť globálne, jediné, čo bezpečne vieme, je zmeniť naše princípy. A nimi formovať svet. Často však žijeme v minulosti alebo v budúcnosti, jedno a ani druhé neexistuje. Pre veriaceho človeka, je možnosťou pýtať sa samého seba: „Bože, čo pre Teba môžem urobiť v tejto chvíli, sekunde…“ Keď sme od Neho prišli, Jemu dávajme. A možno vtedy budete cítiť, ako Boh chce, aby ste ďakovali za každú scenériu, ktorú v momente máte pred očami, aby ste Boha následne chválili za túto scenériu. Dostanete sa do reality. Do Božej prítomnosti. Ale už nemôžete byť človekom, ktorý patrí sebe, ale budete človekom, ktorý patrí Bohu, chce mu patriť. S človekom, ktorý patrí sebe sa spájajú mnohé túžby a ašpirácie, to nás dostáva do strachu a tak nemôžeme v celosti slúžiť Bohu. Opäť je zaujímavá myšlienka, že tzv. zmierne utrpenie, teda utrpenie prijaté s láskou nás veľkými krokmi posúva k spáse.
Spása je maximálny princíp. Ale dovtedy, kým sa bude rozhodovať máme ešte veľa chvíľ, sekúnd. Tak sa skúsme opýtať: „Bože, čo pre Teba teraz môžem urobiť?“
Kým sa princíp „tni a rež“ nezmení na princíp „odpúšťaj a maj rád“, zbytočne hovoriť o iných princípoch.


Celá debata | RSS tejto debaty