Pavol Matija

Nekomunikujme egom

Ego nie je prirodzené. Nie je naše. Je vytvorené ako nevysporiadanie sa s niečím. Nemusí byť aktivované stále. Ak je stále aktivované, vedie to k úplnému úpadku človeka, pričom on si to všimnúť nemusí.

Ego má rôzne podoby. Napríklad ego právnika sa môže občas či často prejaviť v jeho pocite povýšenosti, ale to sa často týka množstva vzdelaných ľudí. Nenazývajme to pocit, on ten pocit má, ale je to dôsledok odporu k niečomu čo možno síce prekonal ale nevysporiadal sa s tým. U daného človeka je to pocit, že je viac, ale je to len nespracovanie toho, že bol menej alebo je menej. Často sa prejaví neprimeranou reakciou, na potlačenie „som menej“ použijem „som viac“.

Ego sa často viac zapne pri styku ženy so ženou alebo muža s mužom. Príčinou je stará štruktúra človeka súperenia o korisť – potravu, partnera, partnerku, bezpečie. Dnes nepotrebné. Lebo inteligencia človeka prekonala túto štruktúru a kde prekonaná nie je, je ešte nedostatok buď inteligencie alebo poznania.

Ego sa prekonáva uvedomením, na to je potrebné získať alebo dostať poznanie. Uvedomenie v tomto ohľade znamená vidieť, že človek – osoba, ja, má hodnotu sama o sebe, bez titulu, bez majetku, bez frajerín, aj s príslušnými záťažami. Vidieť to treba u seba samého a následne dokážeme túto hodnotu zrkadliť iným ľuďom.

Čo sa stáva ak ego súperí s egom? Nastáva prvotný konflikt, stret. Jeden zbadá niečo, čo nemá, chce mať, druhý to má. Druhý sa buď v pokoji detegujúc ego vzdiali, prípadne na výhru použije iné svoje zdroje, alebo nechá si zobrať, alebo nastáva konflikt eg. Ego je nedobré ak ho nechceme rovno nazvať zlým. Vzďaľuje nás od poslania človečenstva žiť v mieri a vzájomnom rešpekte jedného k druhému.

Ako sa vyrovnať so zapínaním vlastného ega? Prvotne odpustením všetkým svojím vinníkom, odpustením sebe a prijatím vlastnej nedokonalosti. A tiež prijatím toho, že nie každý žije podľa nás, teda neodsudzovaním a prijímaním.

Život človeka jedného dňa na zemi končí a odovzdanie sa životu pomáha postupnému vypínaniu ega. Ak takto život nevieme odovzdať, bojíme sa, že neprežijeme alebo o niečo prídeme a ego sa aktivuje častejšie, lebo vždy je prítomný element súperenia. Napríklad o život. O život však súperiť nevieme, pretože niekto zomiera z plného zdravia a niekto žije s 10 chronickými ochoreniami do 93 rokov. Rozhodne by sme však volant z rúk púšťať nemali, človek vie život žiť triezvo a uvedomene a predĺžiť si život, to však nie je vecou ega a súperenia o život.

Súperenie je príčinou každého ega. Dieťa sa nerodí s egom. Iba s čistotou a čím viac čistoty, tým menej ega. Všetka odpoveď je teda v čistote. Čistota ruší ego človeka. Čistota je u Boha, je nepochopiteľná, ale dá sa vnímať, človek si ju začína všímať na sebe, keď sa začne venovať napríklad modlitbe a najväčšia čistota je v Eucharistii.

Nikto egocentrický nie je sám sebou. Nikto egocentrický nie je čistý. Neodsudzujme egocentrika, lebo je taký aj kvôli nám ako ľuďom a kvôli zraneniam, ktoré nespracoval od narodenia. Stačí ho len posunúť k vyšším veciam. Niekedy nechce, a tak ostáva komunikovať egom.