Pavol Matija

Svet

V prvom rade prajem dobrý deň všetkým. Dnešné zrniečko svetla možno nebude tak dlhé a filozofické, ale je tu potreba ho odprezentovať.

Včera som v rámci pracovno-priateľskej návštevy bol pozrieť, navštíviť dobrého kamaráta na tzv. otvorenom oddelení psychiatrie. Nechcem rozoberať tematiku psychického zdravia, úplne stačí, ak si uvedomíme, že napr. máme aj orgán – tzv. mozog a že ľudská psychika nie je až tak abstraktný pojem. Pečeň tiež nemá rada/nemala by rada, ak by vždy pracovala na 120%.

Trochu inam ale. Na tom tzv. otvorenom oddelení bola veľmi, veľmi, veľmi podobná klíma ako v našich mestách, možno väčších mestách (možno aj v dedinách). Verte, že tieto veci viem navnímať.

Potom zrazu pekný zlom, keď som vstúpil do kostola, kde sa šli ľudia spovedať, kde znel Sv. ruženec a všetko ostatné, ale kde napríklad bol aj pekný lom svetla cez okenné výplne. S Kristom sa nikde (aspoň zatiaľ) na tejto zemi nestretneme bližšie ako v Eucharistii – Duch Svätý sídli v srdci Božieho Syna.

O chvíľu začne jar. Na dedinách budú niektorí zametať cesty pred domami. Pozametajme dobre, ale možno prv vo svojom vnútri. Riešime celý svet ale nevieme odpustiť ani tým najbližším ľuďom.

Čo ale chcel autor povedať? Dávajme si pozor, ako sa obliekame, aké hudby počúvame, filmy pozeráme, vôbec ako žijeme, lebo ten obraz tzv. otvoreného oddelenia psychiatrie a mesta je naozaj šialený. Ba, na onon oddelení to možno bolo aj lepšie, pretože tam ľudia aspoň niečo so sebou urobiť chcú, snažia sa.

Dajme si túto jar namiesto detoxu tela detox ducha a duše. Vtedy budú znieť mnohé Ružence a padať mnohé slzy. Božia milosť nech je so všetkými. Ospravedlňujem sa za duchovnejší ráz textu, ale… jednoducho tak.