Zrenie elít
Boh berie človeka jedna k jednej. Skúma ľudskú dušu, jej minulosť, prítomnosť, nábožnosť, omyly, hriechy, pády. Nevieme ako skúma Boh. Lebo sme ľudia. Máme však jasné odkazy prorokov, evanjelistov, svätých zhromaždené najmä v Biblii. Aby sme boli múdrejší, nahliadli do optiky Boha. Ak by sme vychádzali z toho, že sme jedna k jednej, nie je rozdiel medzi prezidentom a roľníkom. Možno prezident bude zaťažený vyššími Božími požiadavkami, lebo dostal viac talentov, ale pravdepodobne bude tiež zohľadnená tiaž jeho poslania. Sme však duša k duši. Jedna k jednej.
Napriek tomu istá hierarchia musí existovať. Aspoň, kým sme tu, vo fyzickom svete. Prečo? Vysvetlíme si to na jednoduchom, Slovensku príznačnom príklade. Dlhodobo zaznievajú hlasy, aby došlo k povoleniu „deci vína“ za volantom. Realita je však taká, že štatisticky je trestný čin „ohrozenie pod vplyvom návykovej látky“ hneď druhým v poradí medzi najčastejšie sa vyskytujúcimi. To znamená, ľudsky povedané, že aj keď dovolené to „deci“ za volantom nemáme, aj tak sa „chlastá“ a šoféruje. Nepije sa asi len „deci“, pretože na spáchanie hore uvedeného trestného činu „musíte mať vypité nad 1 promile“. Čo ak by sme zaviedli povolenie „deci“ za volantom? Zastavovali by potom policajné hliadky vodičov s 3 promile? Prvotne sa táto úvaha javí ako správna. Aj preto zákonodarca nepristúpil k povoleniu „deci“ za volantom. Možno sa nevieme správať tak, aby sme mali istú toleranciu požitia alkoholu za volantom. Bolo by fajn, ak by sme si k obedu mohli dať pohár vína, možno by to uvoľnilo aj spoločenskú atmosféru. Nedozreli sme však na to. Zatiaľ?
Väčšina ľudí, aspoň to tak vnímam, sa chce mať dobre. Povedia si, načo by som šiel do politiky, prípadne občiansky sa angažoval, ak v podnikaní viem „naryžovať“ viac. Často odpadá vidina práce s vyššou pridanou hodnotou. Nemusí ísť o politické ambície. Ideálom sa často javí behať v šľapkách od 40tich rokov po pláži v Karibiku. Ideálne nastálo a zabudnúť aj na vlasť.
J. F. Kennedy, slávny americký prezident, povedal: „nepýtajte sa, čo môže urobiť vaša krajina pre vás, pýtajte sa, čo môžete urobiť pre vašu krajinu vy.“ Nemusíme ísť do nejakých extrémov, že budeme kmitať 24 hodín denne, to nechajme najvyšším politickým predstaviteľom sveta. Stačí, ak sa začneme zamýšľať nad naším konaním, uvažovaním, životom. Stačí, ak začneme robiť všetko s nejakou pridanou hodnotou.
Svet sa mení. Dosť rýchlo. Momentálne dosť radikálne a aj bolestivo. Starý poriadok dožíva, prichádza niečo novšie, čo ešte samo nie je dostatočne definovateľné a definované. Snáď je to úsvit zdravého rozumu. Ideálne aj návrat vlády trvalých hodnôt. Bude to ešte boj. Kto pátral v Biblii, narazil aj na Zjavenie Sv. Jána, tzv. Apokalypsu. Kedy, čo a ako sa udeje, vie len Boh. Už v samotnom biblickom texte sa uvádza „čas je blízko.“ To znamená, že blízko bol aj keď sa Zjavenie Sv. Jána udialo, či bolo spísané. Boží čas je iný ako ľudský. Letmá úvaha. Možno celých 2000 rokov od smrti Ježiša Krista bolo čiastočne aj apokalyptických. Veď, keď čítame dejiny, sú to hrozné boje, vojny, bitky, choroby, epidémie, katastrofy. Teraz sa možno dej len-tak „doťukne“ a ako sa modlíme v jubilejnej modlitbe: „…nového neba a novej zeme, keď sa po porážke zlých mocností navždy zjaví tvoja sláva.“
Čakali sme jadrovú vojnu. Našťastie, pravdepodobne, nenastane. Kormidla sa chytili ľudia, ktorí chcú uchopiť svet trocha inak ako devastačne. Síce so stratami. A aj s vojnami. Ale spejúc k mieru. Je smutné, že vôbec vypukol konflikt na Ukrajine (samozrejme ako aj iné), čo je dôsledkom toho, že sa nevedeli vzťahy usporiadať inak. Je to bolestivé. Že aj dnes bojujeme v mnohých častiach sveta ako jednoduché kmene niekedy veľmi dávno. Je to šialené zároveň. Absolútne iracionálne. Aby tak vyspelé ľudstvo potrebovalo vojnu. Letmá úvaha. Možno každý jeden z nás prispel k vojne. Možno sa znásobili konfliktné „energie“ z bežných vzťahov. Často v minulosti občianske nepokoje prerástli do vojen. Zápalka. Benzín. Oheň. Vojna začína u každého z nás.
Ale aj zrenie elít začína u každého z nás. Študujete niečo? Či len bulvárne záležitosti? Podnikáte čo najčestnejšie? Veríte v Boha a žijete tak? Prinajmenšom, veríte vo vyššie ideály, idey, trvalé hodnoty? Bojíte sa hriechu, resp. veríte, že hriech je zlý? Máte čo najčistejšie myšlienky a priania voči iným? Viete povedať, nehádajme sa a poďme sa rozprávať? Viete hľadať na inom to dobré a zlé skôr odsúvať preč? Lebo aj to je zárodok novej zeme.
Pomiešané učenia spôsobili, že dnes nevieme, kde je sever. Bludné náuky. To nie sú formujúce sa elity, ale úpadok človeka nastávajúci počase už úplne odovzdane a samozrejme, prejav odpadnutia od Boha. My sme dnes zamorení informáciami, názormi, náukami, akoby sme sa museli opätovne vybiť, popáliť a zistiť, že bolo dobre. Kedy bolo dobre? Keď štáty mohli (viac) fungovať ako národné. Keď moslimské obyvateľstvo mohlo prirodzene žiť vo svojich krajinách, vo svojich tradíciách. Keď deti učili vzdelávaniu, športu, slušnosti, nie internetovému nihilizmu, anti-zdravému životnému štýlu a drzosti. Keď podnikateľ, ak nebol fér, skončil. Keď drogy neboli v každej dedine. Keď rodina mala hodnotu. Keď vzorom bol cnostný človek, nie arogantný zbohatlík. Keď čo? Keď bol poriadok.
My dnes máme na všetko zákon, ak nie, tak vyhlášku alebo inú normu. Zamysleli ste sa nad tým, že niekedy veci fungovali takto a lepšie bez množstva noriem? Príkladom sú gentlemanské dohody medzi podnikateľmi. Dnes sa nedá spoliehať ani na 15-stranovú zmluvu, vždy je kľučka, úskok, ak nie tak rovno pustý podvod. S vedomosťami ideme do šírky ale odchádza jasnozrivosť. Jasnou normou by mohli byť cnosti, ktorých je 7. Pokora, štedrosť, dobroprajnosť, mierumilovnosť, cudnosť, striedmosť, činorodosť. Pri tejto sedmičke môžeme zabudnúť aj na zákony.
Dovtedy budeme odkázaní na voľbu elít, ktorá nám usporiada svet a aj náš život, lebo sami nedokážeme byť elitou.
Celá debata | RSS tejto debaty