Pavol Matija

Človek číslo 7

Všetci máme za sebou, pravdepodobne, nejaké chyby, zlyhania, hriechy. Nevadí. Boh vždy dáva a nikdy neodmietne svoju ochrannú náruč a pomoc osobe, ktorá sa obráti k Nemu. V Biblii však stojí: „choď a už nehreš…“ Na znak pokánia by sme teda nemuseli/nemali  rovnaké chyby, zlyhania a hriechy opakovať.

Ako by ste chceli odchádzať na druhý svet? V akom rozpoložení duše a mysle? Nahromadené majetky si potomstvo často neváži. Tiež nevieme s dostatočnou istotou dosiahnuť istý vek dožitia. Vzdelaných alebo zbehlých je dnes dosť ľudí. Svetská sláva často prináša úpadok ľudskej duše, stratu zdravia, napokon úpadok celkový. Tak ako?

Kto je človek číslo 7? Pokora, štedrosť, dobroprajnosť, mierumilovnosť, cudnosť, striedmosť a činorodosť. Zodpovedá týmto vlastnostiam. Človek plnosti. Poďme ho v skratke rozobrať.

Pokora – je niekto lepší ako ja, šikovnejší, krajší, silnejší. Neodsudzujem iného za jeho chyby, hriechy a zlyhania, lebo poznám vlastné chyby, hriechy a zlyhania. Poznám pravdu o sebe. Uznávam, že je niekto viac ako ja. Že je Tvorca. Vis maior. Že je Boh. Teda aspekt pravdy o sebe, bezpyšnosti a aspekt uznania existencie Niečoho Vyššieho. Najvyššieho.

Štedrosť – pri množstve bohatých a ešte bohatších ľudí je množstvo chudobných a ešte chudobnejších ľudí. Stačí euro. Každý druhý deň. Okoloidúcemu žobrajúcemu človeku. Nemusí sa za to ísť hneď opiť. Možno naozaj nemá čo jesť a nemá kde spať. Takto podobne aplikovať na podnikanie, na odmeňovanie zamestnancov. A je pohoda. A svet sa mení.

Dobroprajnosť – konkurenčnosť života na zemi je do istej miery výmysel. Nemusíme zlikvidovať iného, aby my sme mohli žiť. Môžeme si napríklad vzájomne priať aj dobro. Zabudnúť na staré hriechy, žabomyšie vojny, ľudské neznášania. Stačí si prehodiť vyhýbku. Dá sa to aj hneď teraz. Opäť sa svet mení.

Mierumilovnosť – milujeme mier. Sme plní mieru. Pri spore, konflikte, ktorý sa človeku často nevyhýba stačí veci vysvetliť, lebo nie vždy medzi nami je jasné vzájomné chápanie, vysvetliť v rovine racionality, nie hnevu a iných ťažších emócií. Vysvetlenie aj prijať a chcieť chápať. A potom tu sú zákony. Teda… zabíjať sa nemusíme.

Cudnosť – jeden muž, jedna žena. Tak to chcel Boh. Vždy to tak chce. A z nich rodina.

Striedmosť – nielen v jedení a požívaní. Ale napr. aj v zarábaní. Zničím všetku konkurenciu na okolí a som king. Neviem načo toľko hromadiť. Keby aspoň čestne. Striedmosť v napájaní detí na sociálne siete. Dá sa to rôzne aplikovať.

Činorodosť – každý svojim talentom, ktorý rozvíja, prispieva nielen na dobro seba ale aj dobro ľudstva a Boha. Tak by to mohlo byť.

Ak budeme zomierať ako pokorní, štedrí, dobroprajní, mierumilovní, cudní, striedmi a činorodí ľudia, je vlastne aj do istej miery jedno v akom veku to bude. Možno sme sem prišli byť pokorní, štedrí, dobroprajní, mierumilovní, cudní, striedmi a činorodí ľudia. A kým budeme pokorní, štedrí, dobroprajní, mierumilovní, cudní, striedmi a činorodí ľudia, Boh možno uzná, že ešte „aké-také“ opodstatnenie na zemi máme. Človekom číslo 7 môže byť každý. Zvláštne, že tu už málokde je túžba po slušnosti, hudba nejde do slušnosti, správanie má byť priebojné, drzé, obliekanie máločo slušné, zarábanie hocaké. Ten človek číslo 7 je napádaný iným človekom číslo 7 – pyšným, lakomým, smilným, závistlivým, hnevlivým, obžierajúcim sa, lenivým.

P. S.: zvláštne, že Sv. Ruženec berú do rúk väčšinou až starkí a starké, niečo prešli, prežili, teraz sa modlia, my ich ako mladší vidíme, ale nie a nie sa inšpirovať. Zvláštne. Možno by sme sa vyhli niektorým failom.