Pavol Matija

Antivírus čistoty

Deteguj svoj hriech. My, malí ľudia, sme napádaní pokušením k hriešnosti. Hriech je to, čo nám bráni byť v spojení s Bohom. Hriech nás napokon môže oddeliť od spásy. Postaviť na stranu zatratených.

Dnes je hriech viac trendy ako nehriech, ako čistota. Mnohí hriech bagatelizujú slovami: „hej, určite hneď skončím v pekle, určite…“, iní hriech nevnímajú, ďalší ho nemusia poznať, lebo je pre nich nevedomý. Základom toho, čo nemáme robiť je Desatoro Božích prikázaní. Ďalej máme 7 hlavných hriechov (vyplývajúcich z hlavy) a môžeme ísť ďalej k slovám Pána Ježiša ako napríklad „hnevajte sa, ale nehrešte“, „koľkokrát odpustíte, toľkokrát bude odpustené vám“.

Každý antivírus ide do detailu, skúma, aby detegoval vírus a následne ho vyliečil, odstránil. Skúmať hriech je ideálne jednotlivo, pretože každý z nás pravdepodobne robí aj dobré veci a aj hriechy. Hriech jednotlivo preto, aby sme videli a odhalili, čo nás ešte oddeľuje od Božej prítomnosti a cesty ku spáse. Skúmať hriech do detailu. Skúmať v prvom rade, či máme dostatočne čisté myšlienky, lebo tam sa všetko začína. Či sú naše myšlienky bez hriechu. Ísť ku koreňu. A potom ho vyťať.

Čistota nie je veľmi in. Javí sa dnešnému svetu ako slabá. Nemoderná. Je vysmievaná. Minule jeden kamarát zahlásil, že je to dobre, dobrý svet, lebo ženy opäť využívajú ženské zbrane a muži mužské. Asi mal na mysli, že ženám na uliciach už chýbajú iba terče na tele a chlapi sú moderní geroji na veľkých autách. Kto koho zvedie, kto koho uloví.

Naproti tomu sa pozrime na mladé vzory čistoty. Mučeníčku čistoty, blahoslavenú Annku Kolesárovú a Carla Acutisa, ktorý má byť 7.9.2025 prvým svätorečeným mileniálom. Nech mi v nebi odpustia, ale Anička asi nechodila v 15-centimetrovej sukni po ulici. Napriek tomu je dnes blahoslavená. Čosi viac ako my. Oveľa viac. Carlo Acutis, pokiaľ ho vnímam z fotiek, nemal tetovania ani „nabúchané“ svaly. A teraz bude svätý. Budeme sa k nemu prihovárať a Boh na jeho orodovania bude konať zázraky a uzdravenia v našich životoch. Apropos, tetovanie vie byť milou ozdobou tela, ale slávni exorcisti hovoria, že ľudí „tetovačky“ pri exorcizmoch veľmi pália.

Hriech je dnes samozrejmý. Zastretý. Lákavý. Ideme po ulici a on nás priam obmýva. Z hudby. Z oblečenia. Striehne, aby sa nalepil aj na nás. Detegujme, kde sme ešte slabí, najslabší. Často v oblasti hriechov proti čistote – smilstvo, cudzoložstvo, sodomia. Kontrolovať hormóny nie je úplne najjednoduchšie. Naproti tomu i tak Božia Matka, Panna Mária, vo Fátimskych zjaveniach povedala, že „najviac ľudí končí v pekle kvôli hriechom nečistoty.“ Jediná posvätná sexualita je manželská. Ale dá sa to, uzavrime sa aj tam. Prijímajme Boha v celku, nielen, keď nám vyhovuje. Neospravedlňujme do nekonečna tie isté hriechy. Počúvať „sme slabí ľudia“. Nie, nie sme. Sme silní ľudia a chceme sa vzoprieť hriechu. To je už iná reč. Čo keď aj na tvoje orodovanie raz Boh vykoná zázrak, zázraky? Budeš pri Ňom, budeš na Neho hľadieť a pošepkáš, ba nie, povieš mu: „Bože, moje vnúčatá sú choré, uzdrav ich, celá moja rodina prosí.“ A Boh na to: „Že to vravíš ty, tak to urobím, do 2 týždňov budú úplne zdravé.“

Skúsme sami seba priviesť k Bohu. Lebo je to o vôli. Chcem. A idem. Študujem, verím, zriekam sa hriechu a dávam si naň pozor, modlím sa, žijem sviatostne, konám dobro. Pamätajme, že duša ja najzákladnejšia esencia človeka. „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba Slovo a duša mi ozdravie,“ ako sa modlíme tesne pred Svätým prijímaním. Aké je super, keď vidím kresťansky lifestyle. Jedna známa minule po Korunke Božieho milosrdenstva a Svätej omši šla ešte na modlitbu Svätého ruženca do iného kostola. Hovorím si, tá má výdrž v modlitbe. Mohla ísť na koláč, na shopping, na rande. Ale šla za Bohom.

Poďme aj my. Detegujme naše hriechy. Vyliečme ich antivírusom čistoty. Zatúžme po čistote. A život. Život bude úplne iný. Bude to pravý život, ktorý nám právom patrí.