Pavol Matija

Fičím na Ježišovi

V živote môžeme byť napojení na rôzne myšlienkové prúdy. Niekto si vyberá život iba tak – ako príde. Niekto v dnešnej dobe človeka verí vo vlastné sily, upriamuje pozornosť na budovanie vlastnej dokonalosti. Som asi tak trocha „mimoň“ pre dnešný svet, ktorý nie je, že zlý, pretože núka krásnu optiku – krásnych ľudí, bytov, domov, hotelov, jedál, káv z celého sveta, oblečenia, cestovania, vzdelanosti, rozvoja medicíny a vedy – len čo po zložení tejto optiky z očí? Zadlžené štáty, často nadutí a nervózni ľudia, drastický kapitalizmus a zdolávanie konkurencie, dôchodky na dlh, rozbité rodiny, reálne vojenské konflikty, ktoré si na Slovensku neuvedomujeme, lebo u nás nie je vojna, plné oázy pre bezdomovcov, extrémny nárast psychických záťaží a problémov u ľudí, sex ako božstvo, zvláštna hudba plná bludu a rovnako filmy, podvody na dennom poriadku… Nie preto som „mimoň“, žeby som nepoznal svet, lebo aj mňa sa svet dotkol a snaží dotýkať, ale „mimoňstvo“ spočíva v tom, že už si neviem predstaviť život a fungovanie bez Ježiša Krista. Ak zistíte, čo vám ponúka toto spojenie, zanecháte a budete sa báť či cítiť odpor k všetkým otráveným jablkám.

Každý deň sa môžeme o čosi bližšie stretnúť v Eucharistii s Ježišom. Tie Sv. omše nám nezaberú „pol dňa“, určite stihneme aj všetku prácu a oddych. Ak zacítime Jeho pôsobenie na náš život, sme doma.

Ježiš chodil po tejto zemi a dal nám jasné slová, ako máme kedy konať, ba myslieť. To nie je žiadna moja filozofia, ale proste existencia jasných slov Ježiša Krista. Čítame Evanjelium a zrazu máme všetky odpovede.

Ľudstvo si neberie príliš vážne Jeho slová. Žijeme všelijak. Počúvam: „vieš, vieš, čo Ježiš, realita je iná…“ a podobné komediálne prejavy. Prial by som ľuďom, aby sa nadchli pre vieru. Presahuje úplne všetko. Asi ste už počuli o tom, že Pán Ježiš si nepovolal iba kňazov a zasvätené osoby, volá aj všetkých nás, aby sme sa stali Jeho učeníkmi. Oheň podľa mňa nemôže byť vlažný ani studený. Pokušenie prichádza, ale keď spoznáme život s Ježišom, dáme si aj na pokušenie pozor. Prichádza ako niečo lákavé. Aby odviedlo našu dušu od cesty spásy. Kto je za ním, vám hádam hovoriť nemusím. Úplne prirodzene a jasne to minule pomenoval jeden pán v kresťanskom médiu, že máme čiernu a bielu, Boh, ktorý má svojich anjelov a svätých a diabol, ktorý má svojich démonov a zlých duchov. Tu sa môže v človeku ozvať, že píšem nejaké bludy, ale pravda je taká, ako ju píšem, ako ju pozná veľa ľudí. Hovorí sa „sancta simplicitas“ alebo svätá prostota. To by mohol byť východiskový bod ako nepodliehať panike z duchovného sveta. Ktorého sme súčasťou, hoci žijeme na zemi. Aby to zasa potom s nami nešlo do bludu, opačného. Veľmi dôležité podľa mňa je dnes si vyprosovať ducha rozlišovania, aby sme vedeli, kde je tá biela a kde tá pomyselná čierna.  Ale opäť na to všetko nám dáva odpoveď Ježiš, ktorý nás chce viesť Duchom Svätým. Pridajme ešte trocha záujmu o našu vieru študovaním a zistíme, že napríklad ani všetky „cvičenia“ nemusia byť osožné, ani všetky masáže, ani rôzne amulety a tak ďalej. Pridáme sa postupne na stranu jednej alebo druhej. Bielej alebo čiernej.

Tá šedá je dnešnému svetu príznačná. Existuje vôbec? A opäť na to všetko je tu život s Ježišom, aby sme si vybrali svetlo. Možno som túto stať napísal tak veľmi filozoficko-duchovne, ale práve o to mi vôbec nešlo. Šlo mi o to, aby sme začali fičať na Ježišovi. Na čom fičíte vy? Načo fičíme na rôznych veciach, keď aj tak všetci smerujeme k Ježišovi Kristovi? K Bohu.

Tento „fičizmus“ na Ježišovi by nás mohol osloviť, aby sme postupne začali s tými, čo to už robia či v politike alebo inde vytvárať protipól bezbrehej slobode, ktorá vždy v dejinách ľudstva skončila zle. Kresťan to nemusí byť len starká na dôchodku, ktorá nakupuje potraviny, lúšti krížovky a chodieva sa pomodliť do kostola. Kresťan to môže byť náš nový lifestyle. Nie je to úplne jednoduché, lebo sa treba začať zriekať hriechu, bez toho to nepôjde, ale pravidelné spovedanie a Sväté prijímanie to všetko aj u vás zariadi. A tak môže byť aj kostol miestom mladých, energických ľudí, ktorí majú celý život pred sebou, ale už teraz jasne vedia, kam smerujú a čo ich neminie. Úžasná predstava. Dohodnime sa, že najprv kostol, potom shopping, aby sme doniesli Ducha Svätého aj pani predavačke a možno aj aby sme si vedeli kúpiť lepšie oblečenie. Zapojme tieto posvätné úkony do nášho nie vianočného a veľkonočného života, ale do nášho bežného každodenného života a dajme sebe a iným Vianoce a Veľkú Noc aj počas bežných každodenných dní. Na čom fičíme? Kresťanstvo ako lifestyle je budúcnosť.