Chceme ísť ďalej?
Najväčšou výzvou blízkej budúcnosti je umelá inteligencia. Niekedy sme potrebovali na získanie informácie, poznatku, vedomosti stráviť čas v starom zatuchnutom archíve. Niekedy sme si nevedeli ako ľudstvo predstaviť internetový mozog – prehliadavač. Dnes si vieme len ťažko predstaviť život bez prehliadavača. Niekedy sa ľudstvo bálo priam kolesa, neskôr vynájdenia motora.
Nechcem byť na strane spiatočníka ale ani progresívca.
Boh pôsobí v pokoji a pokojom. Dnešný moderný svet napriek pokroku všetkého druhu stratil pokoj. Ideme dobre? Správne? Nechoďme na to len teologicky, pretože by opäť mohli zaznievať obviňovania z náboženského fanatizmu. Poďme na to napr. medicínsky, politicky, spoločensky…
Máte pokoj? Lepšie povedané, ste v pokoji? A tu je ten rozpor: „mať pokoj“ a „byť v pokoji“.
Chceme mať pokoj od záťaže, ťažkej práce, skromnosti, ľudí, ktorých nanovo označujeme za toxických, deti, študenti chcú mať pokoj od štúdia. Naproti tomu, byť v pokoji, je niečo iné, ak som v pokoji nemusím odstrániť „toxických ľudí“ (inak, hrozné, že sa takto dokážeme vzájomne titulovať napr. kvôli chybám, zlyhaniam a pod., nemá to nič spoločné s príkazom lásky, odpustenia a prijatia), nemusím odstrániť ťažkú prácu, viem prijať obdobie bez extra pôžitkov, ako študent viem stráviť čas hĺbením v knihe namiesto rýchleho spracovania súboru informácií cez internetový mozog. Veriaci ľudia dobre vedia, že najväčším a najtrvalejším pôžitkom je Kristov pokoj. „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom“.
A naproti tomu svet rýchlosti, zmätku, zhonu. Nie je výslednicou toho všetkého odtrhnutie ľudstva od Boha?
Rád by som ten starý archív z prvého odseku zažil. Kto vníma, ten vidí. Vyzerá to ako super šľahačka s jahodami. Potom však zistíme, že je len málo kvalitná prášková a jahody? Červené, veľké. Ale z dovozu, napustené chémiou.
Tak sme sa vrhli aj na svet umelej inteligencie, resp. boli sme uvrhnutí. V istej podobe tu je s nami už veľmi dlho. Ale pokiaľ bude nejako extrémne napredovať, neprinesie ani pokoj a ani dobro. Vraj študenti si píšu rôzne práce prostredníctvom rôznych programov. Vraj sa zmení celý trh práce, zaniknú niektoré profesie, resp. človek bude len obsluhou stroja. Štveráme sa kdesi hore. Na vrchol Babylonskej veže.
A teraz citát jednej veľmi čistej, na pomery zemské svätej ženy: „Boh sa svetu nikdy neprispôsobí.“ Ja dodám – vždy vyhrá.
Pátrajme v Biblii, každý v rámci našich možností, či Boh chce, aby za naše deti písali slohové práce programy. Načo nám dal Boh mozog, hlavu, neuróny, vnuknutia, načo pôsobí Duchom Svätým? Pokrok je potrebný, možno už aj dostačujúci. A mali by sme sa vrátiť k pokoju. Argumentum a minore ad maius (od menšieho k väčšiemu) zistíme, že umelá inteligencia možno nie je až tak dobrá. Áno, to je to slovo. Dobrá.
Môže byť osožná, uľahčujúca život. Ale je dobrá? Je dobré lenivé dieťa, ktoré čumí do mobilu a nechce sa učiť? Je dobrý právnik, ktorý sa chváli tým, že „jeho“ žaloba na 30 strán je úžasná? Priniesli tie mobily v každej ruke len osoh? Už na nich pozeráme aj keď ideme cez prechod pre chodcov. A čo? Nevidíme cestu. Človek je koruna pozemského tvorstva, nech to tak ostane.
Ja teda som rád, že mám vlastné vedomosti, uvažovanie. A vy? „Omnia mea mecum porto“ – všetko, čo mám, nosím pri sebe. Mobil alebo hlava? Mobil má byť v ruke. Nie v hlave. To je správny obraz toho, ako má človek pristupovať k pokroku. Tak, aby pokrok neprevzal kontrolu nad človekom. Motor alebo koleso vynájdené údajne Sumermi nemohli prevziať kontrolu. Táto umelointeligenčná revolúcia však nie je len motorom, ktorý prinajhoršom vybuchne a zasiahne 5 mechanikov, ktorí stoja pri ňom. Chceme niečo právne a eticky regulovať, ale ako, keď pri rôznych algoritmoch, pri počítači, pri programe nie je možné tak ľahké definovať zodpovednú osobu? Obžalovaný robot, hláste sa na krajskom súde? Vie umelá inteligencia si uvedomovať dôsledky konania a ovládať svoje konanie, čo je predpokladom právnej zodpovednosti? Je úkon umelej inteligencie konaním? Má umelá inteligencia vôľu? Problémom je najmä to, že umelá inteligencia je tak široká veličina, že je veľmi ťažké ju obsiahnuť. IQ človeka ako-tak vieme merať, aj keď naproti tomu, často tzv. najinteligentnejší ľudia boli aj najjednoduchší, schopní prijímať dary Ducha Svätého, a to nemuseli mať vôbec ani nejaké extra vzdelanie. Keď však na to ideme nejakou tabuľkou IQ, máme niečo od – do, nejakú veličinu, a čo pri tabuľke, ktorá de facto nemá horné ohraničenie? Hovorí sa, že najhoršia je zrážka s debilom, avšak myslím, že oveľa horšia je zrážka s robotom.
Celá debata | RSS tejto debaty