A či nás vojna vráti k sebe?
Hádam nechceme vojnu. My nie, my, ľudkovia. A čo chceme?
Chceme žiť v mieri. A či žijeme v mieri?
Vojna začína v srdci človeka. Nikde inde nezačína. Konfliktné sa násobí s konfliktným a zrazu… vojna. Iba smrť, nič zrazu nemá zmysel, všetko je preč.
Človek strieľa, zabíja, brodí sa v zákopoch, horia bytovky, autá. Ľudia sa kryjú pri leteckých útokoch v bunkroch.
Sú zrazu bližšie k sebe. Bližšie k Bohu. Iba prosia. O život a zľutovanie. A vždy sa nájdu tí, ktorí i vtedy nenávidia. Všetkých a všetko.
Nenávisť je základným princípom vojny. Nenávisť je základným princípom hlbokého konfliktu. Nenávisť je priamym protirečením láske. A Bohu. Lebo Boh je Láska.
Stačí si iba uvedomiť, že sme ľudia. Ku ktorým patria aj city, živé emócie, ale aj príslušná racionalita. A najmä ľudskosť. Čo robí ľudí ľuďmi, ak nie ľudskosť?
Ak dnes zomrel na Ukrajine Ukrajinec alebo Rus, za to môžeme aj my, ľudkovia. Lebo sa nemáme dosť radi. A Boh to vidí a vie. Nenávisť plodí nenávisť a konfliktné sa násobí s konfliktným.
A nahromadené zlo spôsobí iba obrovské zlo.
Potom pohľad na mladú za všetko ďakujúcu Ukrajinku, za pohár vody, nie to za dobré espresso, zo obyčajný obed, za otvorenie dverí, za možnosť spať na čistej posteli v teple. Lebo ona už je človekom „ďakujem“. Lebo ona už vojna zažila a videla.
Kým sa budeme všetci vzájomne porážať, skončíme všetci iba ako porazení. Vojna začína aj dnes. V tvojom srdci. Či?
Celá debata | RSS tejto debaty