Pavol Matija

Faktor X človeka

Všetci sme iní. Niektorí podobní. Niektorí úplne iní. Často zaznievajú definičné znaky rôznych generácií ľudí – generácia x, generácia zoomers a pod. Pravdepodobne človeka nemožno určiť, vymedziť na základe časového obdobia, v ktorom prišiel na svet. Opäť ide skôr o vplyv, ktorý vplýva, mení a rozvíja človeka na osobnosť, akou sa stáva.

Je dnes možno aj zvláštne hovoriť o normálnosti. Poznáme nejaké kritéria, kedy už človek s istými vecami prepálil, ale vždy, aj vtedy je to človek. Položte si otázku: kto je normálny? Budeme merať IQ, EQ? Posudzovať vzdelanie? Vzhľad?

Generácia Z, teda ľudia narodení po roku 1997, dnes protestuje. Sympatické je, že čím mladší človek, často tým menej odsúdenia v ňom. Poznám starších ľudí, ktorým by vadila aj zapálená cigareta v ruke mladej ženy. Odsúdenie. To, čomu sa budeme musieť postupne vyhnúť. Európa je už iná, než bola, to možno nevidieť  paneláku v Žiline, alebo z malebnej dediny na východe. Počuli ste, že v Bruseli bolo nahlásených 60 prestreliek medzi gangmi len za posledný rok? Vraj v Nemecku je najčastejším poberateľom sociálnych dávok obyvateľ s menom „Mohamed“. A to je len dielik z toho, akí sme všetci iní a ako sa aj preto budeme musieť začať tolerovať trocha viac. My sa nemusíme tolerovať, ale potom to inak ako občianskymi nepokojmi (to je možno slabé slovo) neskončí.

Spoločnosť sa zmenila. Prichádzame do bodu, kedy bude potrebné hľadať pochopenie. Správy, ktoré čítavame denne sú pomerne negatívne a akoby sa pritvrdzovalo. Prepáčte za poznámku, ale z duchovného hľadiska ide o „pôsobenie nebies, ktoré sa na to už nemôžu pozerať.“ Nastal rozvrat. Človek akoby stál na hlave, veľa vecí je proste naopak, problém je v tom, že oni už sú naopak a naspäť sa v pokoji vrátia len, ak budeme k sebe chápaví a nebudeme jeden druhého presviedčať či je lepší ten politik alebo iný. Ak nebudeme riešiť malichernosti.  Najlepší bude politik nadhľadu. Bez odsúdenia. To, čo dnes vidíme je vojnová politika, kedy ďalšou fázou by mohli byť fyzické útoky politika na politika. Vždy som mal presvedčenie, že politik by mal byť diplomat, nie zurvalec. Odbočil som k politike, pretože politika riadi spoločnosť. Ak zajtra príjmu zákon, že máme chodiť iba s ľavým spätným zrkadlom a pravé mať sklopené, budeme to musieť takto učiniť. Preto ty, občan, by si konečne mohol prekročiť 50% účasť vo voľbách. Lebo ide aj o teba. Politik nadhľadu by trocha mohol čítať, že ľudia už toho všetkého majú celkom dosť a chceli by vidieť slušnosť. Kto má byť vzorom, ak nie politik?

A tu sme pri faktore x človeka. Tým je obyčajné slušné správanie. Slušne sa vie (naučiť)  správať každý, či je liberálny, progresívny, konzervatívny, či je pôvodom z inej krajiny alebo z dedinky na Liptove. Ak slušnosť bude normou, ktorej uveríme, žiadna normalizácia nemusí nastať. Celkom slušne vidieť, že sme akoby pól na pól, jedny chcú byť veľmi slobodní, druhí veľmi konzervatívni. Jedni chcú susediť s Ruskom, druhí chcú mať v Košiciach Amsterdam. A v tom je háčik. My sa už nevieme chápať, nevieme sa prijímať. Ak by som ukázal trom ľuďom ženu, ktorá je pekná, vzdelaná, slušne oblečená ale bola by Rómka, hneď by zaostrili na esenciu nepríslušnosti k majorite. Zúmujeme často na to zlé. Človek má 5 dobrých vlastností, 2 zlé a často vyberieme tie 2 zlé a ešte ich znásobime x 3. Či nie?

Viete, koľko je dobrých vecí na tých mladých ľuďoch? Oni sú oveľa viac schopní chápať. Sú často takí „odbočení“, možno presne nevedia kam, pretože nemajú skúsenosti a poznanie, ale vedia neodsudzovať.

Ďalším fenoménom dneška je označenie „psychopat“. Titulujeme sa takto od Národnej rady až po tatranské končiare. Len pre informáciu, psychopat nie je diagnóza, ale človek ktorý nemá empatiu príp. svedomie. Často je to veľmi vysoko postavený človek, ktorý vás s troma deťmi vyhodí z práce a potom si s úsmevom vypije kávičku. Opäť sme pri otázke normálnosti. Je Elon Musk normálny? Čo je normálnosť? Viete, že mozog je orgán ako každý iný? A pri istom stupni „prehriatia závitov“ príde človek na to, že je len človek a že napríklad musí aj oddychovať.

Faktorom x človeka je správanie. Možno odsúdiť veľmi známeho speváka s menom Richard, že skúsil drogy, keď napriek všetkému priniesol a prináša Slovensku nesmierne duševné bohatstvo a verte, že ostane živý veľa rokov po fyzickej smrti? Možno odsúdiť Mohameda, že žije v Berlíne, ak tam utiekol pred vojnou? Lebo nie všetci utečenci sú ekonomickí. Možno odsúdiť Rómku, že nemá bielu pleť? Veď ak sa vzdelá, vychová, oblečie, tak z nej môže byť „bomba Španielka“. Možno odsúdiť vôbec niekoho? Ja som dávnejšie v zrniečkach svetla prišiel s tézou, že to, čo sa deje, je javom, kedy nás Pán Boh chce vrátiť kľačať pred Božie oltáre. Lebo sme ako ľudstvo zblúdili. Ale to sa môže udiať cestou pochopenia a k sebe vzájomne slušného správania alebo cestou zabíjania, nenávisti a extrémnych konfliktov. Ktorá cesta je lepšia? Vidíte, že svet sa pohol, hýbe sa už minimálne 5 rokov, je iný, nanovo sa formujúci.

Správať sa slušne by mohol byť prvopočiatok nového sveta v miere, v akej si ho vieme priniesť my ako ľudia sami.