Úsmev, prosím
Naša spoločnosť je nadmieru chladná. Chýba v nej úsmev. To najmenej, čo si môžeme dať. Nič nám pritom nebráni sa smiať. Veci vôbec nie sú až tak zlé, ako ich vnímame. Keď nám v reštaurácii podajú nie najlepšie pripravený pokrm, môžeme na to reagovať dvojako. „To jedlo je zlé, nechutné, prečo by som mal platiť za niečo takéto, už tu viac neprídem.“ Reakcia 2: „som vďačný, že mám čo jesť, možno to dnes kuchárovi až tak nevyšlo, možno je iba unavený…“ Sú to vzorce, pozitívny alebo negatívny. Vlastne nič medzi tým nie je. Keď skúmali, že ľudia hovoria, že hodnotia veci objektívne, zistili, že nič také sa ani poriadne nedá, pretože buď nás pohltí jeden vzorec – negatívny, alebo druhý – pozitívny. Na všetko môžeme mať buď dobrý alebo zlý súd, teda úsudok. Toto konštatovanie však neplatí o hriechu, ten nemožno nikdy považovať za dobrý. Božie príkazy a slová Ježiša Krista sú pevnou štruktúrou. Niekto povedal: „realita neexistuje“, prepáčte, že nepoviem, kto to vyslovil, ale aj na internete si môžete vypátrať viacero citátov podobného rázu. Na pracovnej porade môžu byť všetci ako býva zvykom extrémne skleslí, pretože sa opäť niečo vážne rieši. Venujú sa skôr problému ako riešeniu. Niekto pozná problém, niekto pozná riešenie. Často sa stretávam s ľuďmi, ktorí na mňa vysypú celý život, od práce, spoločnosti, po rodinu a zdravie – vlastne celé zlé. Väčšinou to už vlastne ani nevnímam, jednoducho odporúčam prechádzku v lese, upriamim pozornosť na to, že tu práve pijeme veľmi kvalitnú kávu a k tomu máme aj pohár pitnej vody. Pridajme koláč a život je krásny. Smiať sa môžu rovnako ženy, ako aj muži, deti, starší, chorí, zdraví, bohatí, chudobní, podnikatelia, robotníci. Viete, tá forma, že kto je ako viac dôležitý, sa prejavuje aj v našich tvárach. Povestný pohľad muža vychádzajúceho z posilňovne s veľkou taškou asi poznáte. Myslím, že aj prezident Ruskej federácie pôsobil častokrát pri ohlasovaní nepopulárnych krokov vľúdnejšie. Odložme prehnané prežívanie samých nás, odložme zjednávanie rešpektu cez priam nenávistný pohľad, odložme už tú večnú negativitu a skúsme zapáliť našu spoločnosť akým-takým úsmevom.
Ďakujme a odpúšťajme si
My veľmi veľa chceme, veľmi veľa prosíme a očakávame. A už takmer vôbec neďakujeme. Ďakovať sa dá za každý pohyb rukou, pretože sú aj deti, ktoré, žiaľ, od narodenia ani len rukou nedokážu pohnúť. Ďakovať sa dá za všetko. Odpúšťať sme si, myslím, zabudli už tiež. V modlitbe Otčenáš, ktorá je základom, ktorú pozná každý aj maličký kresťan a o ktorej istotne počuli aj neveriaci, ba čo viac, túto modlitbu nás učí sám Ježiš Kristus, sú všetky formulky závislé od Boha – aby nás zbavil zla, aby nám dal chlieb každodenný a čo je na nás? Iba žiadosť „odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“ My máme iba odpúšťať. A koľkokrát? Nie raz. Dva razy. Trikrát. Ale sedemedesiatsedem ráz, teda stále, večne. A dostávame aj ďalšiu odpoveď: „koľkokrát odpustíte vy, toľkokrát bude odpustené vám.“ Keď som niekedy odpúšťal, nezabúdal som. Dnes odpúšťam a už si nepamätám, že sa stalo niečo zlé voči mne – urážka, podvod, klamstvo, ohováranie, závisť. Lebo kto odpustil a nezabudol, neodpustil. Včera si ma urazil? Večer som sa vysporiadal a zajtra ráno si pre mňa novým človekom, bez zla, ktoré sa medzi nami udialo. Ako keď muži si dajú po facke a na druhý deň sa pozdravia, prípadne aj skočia na pivo. Určite je to mužnejšie ako sa držať v klepetách neodpustenia. Pretože pamätajme, že nie sme z tohto sveta a náš život na zemi je krátky oproti večnému životu alebo večnému zatrateniu. Samozrejme, ľudí vedomého a sústavného zla je lepšie sa, prirodzene, strániť.
Pokoj
To, čo väčšine ľudí dnes chýba najviac, je pokoj. Iba v pokoji sa dá žiť dlhodobo vyrovnane. Iba pokoj prináša pravé šťastie. Prečo sa nemodlíme: „Pane, daruj nám bohatstvo.“ Ale ak si túto ďalšiu, aspoň teda kresťanom známu modlitbu všimnete, vidíte: „Pane, daruj nám pokoj.“ To nie je pokoj, ktorý akože dosiahneme, keď od všetkého odletíme trikrát do roka na iný kraj sveta, hoci oddych je veľmi dôležitý, je to pokoj nadprirodzený, ktorý darúva Kristus a o ktorý nás jeho úhlavný nepriateľ chce všemožne pripraviť. Použije všetko – výklady plné nových šiat, luxusné autá, šialenú sexualizáciu spoločnosti, samozrejme, peniaze. Preto je často šťastnejší človek v ústraní seriózne sa živiaci prácou než celebrita. Pokoj prináša šťastie a šťastie zasa nevyhnutne nemusí byť o veľkom zárobku, ani sláve.
Mzdy
Mzdy na Slovensku sú stále veľmi nízke. Nenadväzujem síce na odsek vyššie, ale naša Európska únia asi zabudla, že existuje aj stredná či východná Európa, ako nás západniari zvyknú označovať. To, že ceny máme nemecké, už vieme. To, že za mzdy si veľa ľudí môže dovoliť nič, sme vedeli a vieme. Prečo teda stále len kozmetické úpravy v zákone o minimálnej mzde? Prečo teda, ak sme taká spoločná únia, tu ľudia nemajú podobný životný štandard? Žeby naozaj naši robotníci boli takí nešikovní, že majú oveľa nižšiu produktivitu práce než robotníci na západe? Alebo je to len hra. Dajme im tie autá vyrobiť na Slovensku, viacerí tam sú ochotní robiť za žobračenku.
Nihilizácia hodnôt
Niekedy bolo jasné, čo je zlé a čo je dobré. Dnes je šero, hmla, ťažko vidíme. Ideme zľava doprava, pátrame, blúdime. Paralelný svet hudby, filmov, sociálnych sietí – to všetko má na stave nihilizácie hodnôt veľký podiel. Je to naša duševná potrava. Nechcem, aby ste ma vnímali ako náboženského fanatika, ale možno dnes už iná cesta ani nie je – buď alebo. Buď nákupné centrum alebo kostol, akoby mesto rozdelené na dve časti. Jasné, že si radi vypijeme kávu, čaj, dáme si obed či večeru a potrebujeme šaty, hoci vlastne niektorí ani tie šaty asi nepotrebujú, aspoň tak vyzerajú. Vraj Pán Boh plače nad tým, keď vidí, ako dnes chodia niektoré ženy oblečené. A prečo? Odpoveď je vyššie, dostalo sa nám to do hláv ako niečo prirodzené. Čo ak by v mainstreame pustili napríklad niečo zo zjavení, keď sa Panna Mária, Božia Matka, zjavila vo Fatime, pustili niečo z jej posolstiev? My tieto veci musíme hľadať, pátrať po nich, aby sa k nám takéto poznanie dostalo. Prečo? Pretože svet rozvratu neznáša čistotu. A preto, hoci si myslím, že som obyčajný človek a absolútne mi to vyhovuje, podľa mňa to už inak nepôjde a mesto sa rozdelí na dve časti – kostol a nákupné centrum. Môžete to vnímať ako obraznosť. Neznamená to, že dobrí budú v kostole a zlí v nákupnom centre. Ale kto kde hľadá, tam nájde. Preto svet sa nerozdelí na bohatých a chudobných. Ale na hodnotovo založených a hodnotovo uprázdnených, neskôr hodnotovo vyprahnutých. Naozaj všetkým prajem pohodový deň, strávený tak, ako to vyhovuje vám, ale predsa zakončme to dnes výňatkom zo Zjavenia Sv. Jána – Apokalypsy: „Ja som Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok a Koniec. Blahoslavení sú tí, čo si vypierajú rúcha: budú mať moc nad stromom života a budú môcť vstúpiť bránami mesta. Vonku zostanú psi, traviči, nemravníci, vrahovia, modloslužobníci a každý, kto miluje lož a dopúšťa sa jej.“
P. S: Dajme dnes každý nejakému žobrákovi 50 centov, on to nedá na drogy a alkohol, kúpi si rožok, lebo nemá čo jesť.
Celá debata | RSS tejto debaty