Chcem ti ho zobrať, šepoce veľké tmavé stvorenie
posiela svojich, živých i iných, posiela tebe i mne
krúž ako blázon, zavracaj prácou, napáchni peniazmi
obzeraj za tou i za tou, už ťa mám, len pekne uviazni
My schránky sme myšlienok, ver, svet ma každý svoj
neuvažuj, bež, utekaj, kúp nové a novšie, ži ako celá štvrť
spoľahni sa, všetko je dobré, človeče, tak ďaleká je smrť
myšlienky sú už tvoje, v pekle strieľajú ďalší ohňostroj
Hoc sme schránky, myseľ má byť čistá, bez hĺbky, úvahy
na každom rohu ulice sedí niekto, kto vie ťa dobre nastaviť
musíš byť silný, doba človeka je dávno tu, len čítaj veľa
zabudni na čoraz krajšie nebo, veď dobre žijú tí, čo hrešia
Metropoly núkajú viac než ten starý nespravodlivý pokoj
ako obstáť v hre, kde presily sú zjavné, padá hlava za hlavou
choď ďalej, rúcaj, páľ, veď musíš, už musíš skončiť s bielou zástavou
zabudni, že dušu máš, svedomie vyžeň, všetko je len hrou
Usmiať sa treba, mávnuť rukou, nezaťažovať si myseľ sprostosťami
spovedajú sa chorí na smrteľnej posteli, katarzie len zvyk starý
už ti to ani nevadí, bludáriny, veď žiť treba podľa vlastnej úvahy
pozor, len pozor, daj, na ten príkaz Boží, veď by mohol ti priťažiť
Nová éra dávno tu, jasné, že braná len ako divná konšpirácia
len pozri sa lepšie, tu, vôkol seba, či nie je na tom i niečo pravdy
ak nie, nechceš vidieť, pridaj i ty tú pomyselnú kvapku skazy
pohltí oheň démona aj plávajúcu mĺkvu rybku z akvária
Dnes sa proste žije inak, pochop to ty, nepotrebný úbožiak pokoj
zober, ty, pokoj, nohy na plecia a uteč, za sebou náhleniu dvere otvor
musia byť bitky, vojny, rozkoly, súťaže, musí byť to všetko
človeče, ja tiež len človek malý, nehovorí k nám však už aj iné nebo?
Nehovorí k nám už i to slnko, ktoré je jak jasnejšie byť malo?
horí mesto anjelov, trasie sa svätá zem rinčaním nábojov
my ďalej ideme, tým svetom veľkých áut a nenásytných krkov
Bože, najväčším hriechom človeka je, že nepamätá, čo sa včera dialo
Bože, ten človek neverí, čo malo byť, je a určite sa stane
verí v ilúziu farebných strán, pekných tvári, nie v tie strany fádne
Bože, veď si to napísal a je krásne takto uvedomený žiť
každého k sebe vrátiš, skoro, či v poznania chvíli, sme predurčení uveriť
Celá debata | RSS tejto debaty