Pavol Matija

Prichádzaš nebádane, skrytý v šálke kávy

nevidno ťa vôbec, i tak opantal si davy

blúdime ulicami mysliac, že máme slobodu

nás vidno, teba nie, akú máš ty výhodu

My vidíme výklady, lesk, luxus, úspech

všetko môže byť naše, tak bežíme v kuse

nechávame hodnoty, už niet ich ceny

šepneš nám – je bežné i trikrát sa ženiť

Je bežné prchať ako vôňa drahej voňavky

ženy, muži, už i deti rútia sa do zábavy

nestálosť, neviera, dnes tak, zajtra inakšie

boli chvíle prekrásne, čo keď budú i krajšie?

Mysliac, že sme sami a k tomu silní ľudia

naše duše, mysle zmätené len blúdia

nevidíme, nechceme, že je aj niečo iné

poznáme len ducha jak výmysel v kine

Pil som kávu na námestí, ako je tu dobre

žijem svoju vlastnú slávu denne ako vo sne

treba len jesť mastné mäsá, zapíjať sektom

porovnávať, kto z nás robí v korporáte väčšom

Kto má aké auto, koho že on pozná

z mileniek si urobiť stostranový zoznam

čudák ťažko pracujúci ostal sedieť sám

takto že nás napáda ten otec, čo síri klam

Je aj Otec pravdy, Chudák, musí plakať

na konci žitia človeka nastáva chvíľa vážna

už nie, už nechceme žiť verne v príkaze

všetko to, čo chceme, podlieha len nálade

Zmátožení speváci dnes prekričali Krista

ľahtikárski umelci nám ukazujú význam

význam stráca česť, pravda a morálka

ľudia, veru, ľudia, kto nás k tomu pobáda?

Či sme my len úplne sami vo svete matérie

alebo nás predsa len pobádajú inšie inštancie?

Kto tvorí myšlienky, kdeže sa len berú?

Kto nám tu na zemi chce diktovať cestu?

Desať viet napísaných v kameni pevne drží

no povinnosť dnes nie je príklad vhodný

radšej sa rozpustíme, ujdeme kade ľahšie

necháme za sebou tých pár ľudí na dne

Už veru nechytím tú ošklivú šálku do ruky

fuj, tu som, ty kde si, že ťa počúvajú zástupy?

Zatvára nám dvere, to mesto, k bráne nebeskej

akéže to nebo, život je o časnej potrebe

Dosiahli sme vrchol, rútime sa do priepasti

máme hudby, maľby, tance – Kristus v plači

vyhlásia za pomätencov, tých čo strážia hodnoty

robíme si srandu z veľkej Božskej dobroty

Či príde to postupne, či naraz dáko pomrieme

Bože nie som bez viny, spomni moje spovede

Bože, prepáč, ako toto všetko je možné?

Že zažívame klamstvá, denne zrady hrozné

Človek je pán, pokora odchádza, treba byť veľký

vzory k nám prišli, sú blízko, bližšie väčšmi

sú v každom dome, v každej ruke, je koniec

skúšajú na duše ich klamstvá mocné

Prosme o čistý pohľad, o výhľad z detskej duše

veď bytosti sme Božie, už tu dole neba súce

odpusťme si, hľadajme usilovne, po čom duša túži

či šťastie je to, za čím ideme, či to len človek blúdi