Na svätom námestí stĺpy pevne stoja
ktože ich drží – zvrchu všemohúci pohľad
ospravodliví i občasné vady ľudskej povahy
ťažko len priam ísť vo svete ťažkej nástrahy
Na mnohých miestach sa zem s nebom dotýka
pozeráš očami duše a ďakuješ za výhľad
nie sú to len svätostánky a mocné kláštory
tak stýka sa každý, kto zmysel pochopí
Z pupienkov púpavy stvoril si mocné kvety
čo nám sa stalo, nedopusť na naše deti
vetry vejú ľahúčko, no zboria i mrakodrapy
z veľkých nebotyčných ostanú pokorení chlapi
Vidím, že rastie i keď v menšom veľká záhrada
konaj, rob niečo, hovor – Ktosi nás nabáda
a malé deti budia sa v mužoch, ženách zeme
či chce nám to niekto, či sami si chceme?
Ťažké je uvidieť neustávajúce lži, čo útočia
tak preto mnohí z nás na ceste k Tebe odbočia
len vrátiť sa späť na cestu správna cieľom je
rýchlo sa človek unaví, keď sýty je tým, že hoduje
I hnev, i pýcha tou dákou časnou silou býva
no k priamej Sile za tri dni uzatvára výhľad
človek tak opantaný, že vidí iba seba
rácio na svet, ľudí, minulosť i zajtra radí sa hnevať
Každý tu máme i bežné človeka starosti i potreby
sú koncom však či začiatkom tie ľudské pohreby?
Neutláčam telo, veď piť musí aj radosť zažívať
horšie však keď pre dáku radosť to večné nevníma
Vysloboď nás po dielikoch, po malých kvapkách vody
by sme si nikdy viac už sami nerobili smutné škody
je to cesta každého dňa, ba tej krátkej minúty
a zrazu človek pod ťarchou prijíma Niečo zohnutý
Táto báseň však o nádejí, nie kázni, ani ťažobe
bo sú stále také dietky, čo nestávajú na móde
sem-tam jazva, dáka bolesť, ale viera víťazí
prišli do zeme sveta potomkovia Soli mladí
Bočia od toho, čo dnes sa nosiť má a musí
to už bolo povedané – nie mnou – pozor na tie vkusy
bo mali prísť módy, i prišli módy ohavné
On však je stále Ten istý, ľúbi i cez trestanie
No to je pravá potecha, hoc možno teraz nepripustíš
a k životu patria i omyly aj kadejaké skusy
vedz ale že niečo je viac než veriť v základ domu z tehál
človek hmoty tak vie aj sám si život prehrať
Ukuj z nás – osamelých túžbou hnaných i bielych ruží
to nové hniezdo, odkiaľ vyletia nezlomné prúty
kovaj, búš do toho železa, nech je pripravené čeliť
v časoch takých, keď i králi musia znášať strely
Celá debata | RSS tejto debaty