Pavol Matija

Na pomedzí ?

Niekomu sa snažiť povedať niečo o viere v Boha je márne. Preto nemožno hovoriť iba duchovne, ak nechceme spôsobiť pravý opak – odpor voči Bohu. Svet tento, tu na zemi, je zaujímavý. Boh sa svetu nikdy neprispôsobí, avšak.

Ako zažať svetlo tam, kde svetlo nevie ísť? Do miestností, kde nie je prístup. Spojením Božieho a ľudského.

V čase tomto, času pozemského septembra 2026, je svet všelijaký. A hľadať bude treba iba zmier. Čínske pandy už si našli svoje miesto v ZOO Atlanta, pekné. A tak postupne bude názor potrebné ponechať zmiereniu. Uprednostniť zmierenie pred názorom. Lebo názor môže byť skôr volaním pýchy zvnútra človeka. Názor nemusí formovať svet, svet formovať má láska. Nie  tá zaľúbená, iba tá. Ale prijatie, odpustenie, pozdravenie sa, podanie ruky, ba objatie. Teda ovocím Ducha Svätého je láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, zhovievavosť, dobrota, láskavosť, vľúdnosť, vernosť, skromnosť, zdržanlivosť, čistota. A každý, kto či žije nábožne alebo viac svetsky a šíri vedome či nevedome práve toto, koná správne a dobre.

To, že svet prestal veriť v ideály, neznamená, že neexistujú. A len otázkou času je, kedy sa k ním vrátime. Pretože tu sa otvorene hovorí, že žijeme nenásilnú občiansku vojnu. A možnosti sú dve: povstať do zbraní alebo povstať do zmierenia. Nič iné. Stačí málo a sme zmierení. Slovo vodcov, ktorí povedia: stačilo! A táto vibrácia sa postupne rozšíri celospoločensky. A ak niekomu záleží na národe ľubozvučne hovoriacom slovenskom, učiní tak.

„Oblečte si dresy“ je výzva zo známej pesničky. Zhoďme dresy a zistíme, že sme ľudia. Šírim blud? Nuž stav o tom nehovorí, stav spoločnosti, pretože stav je tesne pred kolapsom, vlastne všetkého. A ak by aj vodca mal iný dres, úplne inej farby, nič to nezmení, lebo sa len zmenia pozície na ihriskách a útočiť budú tí, čo bránia a brániť budú tí, čo útočili. Takže blud je toto. Priať si kultúrnu spoločnosť je priane nad priania. Kde nejde o dres, ale vec. Správnu vec. A čo je správne, nie je pohľad liberálny ani konzervatívny. Správny je pohľad človeka. Ktorého, ak jeden je liberálny a jeden konzervatívny? Každého človeka. Teda každý si žije svoj život, štát mu do života nezasahuje, človek spokojne sa venuje práci a záľubám, činnosti v prospech niečoho vyššieho, napríklad len zametaniu v okolí svojej bytovky a vysadeniu kvetov. Sfanatizovaný národ je zlý národ. A o čo ide? O nič. Iba o to, že sme tak trocha zblbli. Keď dýchaš, nedýchaš vzduch konzervatívny a ani liberálny. Iba dýchaš. Ani vzduch ľavice, pravice. Preč s politikou a do záhradiek a na ulicu. Medzi ľudí iných.

Žiješ život a nie názor.

Ak sa vám čítalo zrniečko dobre, nech sa vám dobre čítajú aj Príbehy sveta, ktoré nie sú až tak duchovné, ale o to viac ľudské, bežné, nech spoločne kráčame v uvažovaní, ale najmä pookriatí ľudského ducha, ktorý začal byť moc zmorený, unavený od všetkého a jedno mu chýba: uvedomenie. Že kam kráčal, bola cesta sváru a večného rozporu a iba tiaže priveľkej pre človeka. 😊