Pavol Matija

Viera, radosť a strach

Evanjelium je radostná zvesť. Všimnite si, ale aký je svet, plný starostí, tlaku, predbiehania sa, strachu, bojov. Nevadí. Evanjelium je aj tak radostná zvesť.

Pretože viera nie je opakom strachu. Radosť je opakom strachu. Očakávanie dobra. Viera teda je predzvesťou radosti. Viera ľahko môže prepadnúť v strach, teda očakávanie zla. Naša viera je radosťou. Vždy prežívanou.

Ak teraz čítaš, čítaj s radosťou. Ak hovoríš, každé slovo vyslovuj v radosti, že môžeš hovoriť. Ak pozeráš, máš oči, vidiace a zmysly vnímajúce, pozeráš iba teraz na mieste, kde si a pozeraj a vnímaj s radosťou, že pozeráš a vnímaš. Všetky obrazy prijímaj s radosťou. Viď v radosti. Lebo to je viera. Lebo o 2 týždne možno už neuvidíš. Možno už nebudeš môcť rozprávať. Čítať.

Ľudí prijímajme v radosti. Všetkých. Lebo inak ich prijímame v posúdení, strachu, odpore. Aj nepriateľov prijímajme v radosti. Lebo to je viera. Inak sa nedá veriť, než medzi ľuďmi, než s nimi, inak sa nedá Bohu prinášať. Pozeraj na každého s radosťou. A od nepriateľa nečakaj, že na teba zaútočí, že podá žalobu, že ťa bude ohovárať, od nepriateľa čakaj, že ťa zastrelí, od nepriateľa čakaj, že ťa dobodá, že ti urobí všetko zlo. Vtedy si zrušil strach. Lebo strach je opakom radosti.

Ľudia vôbec nie sú všetci zlí, ako sa vytvára mienka. Sú chytľaví na úsmev, pomoc, ľudskosť. Trpíme predodsúdením. Spoločnosť nikdy nebude iba konzervatívna alebo liberálna, rozsúdenie príde v Kristu, a my sme odsúdení na prijímanie a odpúšťanie. Ak konzervatívec nasilu presadzuje svoj názor, niekoho zničí, spôsobí smrť, trestne oznámi azda koná v Duchu Božom? Ak liberál urobí to isté konzervatívcovi, azda koná v duchu dobra? Ak konzervatívec odsudzuje, posudzuje, ak iných neprijíma v radosti, aký je? Čo ak liberál koná viac dobra v zmysle pomoci núdznym, dobre odvedenej práce. Liberál a konzervatívec je iba nálepka, múr na rozdelenie spoločnosti. Lebo spoločnosť človek nikdy nevie usporiadať iba ako liberálnu alebo konzervatívnu. Preto jediným riešením je prijatie. Prijatie v radosti.

Ak by som mal prejav, pred davom, nevyberiem si mravokázeň. Možno poviem iba jedno: „mám vás rád“ a v mierne zvýšenej emócií poviem: „Kristus vás ma rád, Boh vás má rád!“, „viete o tom?“ A toto šialenstvo by som dokonal tým, výzvou davu, aby sa ľudia navzájom objali. Lebo skoro ani ruku si už nevieme podať.

Ak príde akákoľvek situácia do tvojho života, prijímaj ju s radosťou. Tí, čo nie sú schopní prijať radosť, nie sú schopní prijať ani vieru, často preto lebo sú zviazaní zemou, žijú v starostiach, žijú v honbe za majetkom, za spoločenským postavením. Lebo tento moment teraz ti má vyvolávať radosť. Nie strach a myšlienky, či zvládneš čo bude zajtra. Lebo ty ani nevieš, či zajtra bude. Odpusti si celú svoju minulosť, neživ minulosť, nekonaj už zle, ak si konal, ale dostaň sa do radosti, že si v tejto chvíli živý a že vidíš, sedíš, stojíš, dýchaš, vnímaš, vieš čítať, vieš písať, vieš hovoriť. Rozhliadni sa okolo seba v radosti. Nie v myšlienkach, že čo máš ešte dnes urobiť, stihnúť. Lebo každú sekundu ži v radosti. Vnímaj. Nebuď iba vykonávateľ úloh a večne niečo naháňajúci. Daj poéziu a umenie svojmu životu. Ak píšeš na klávesnici, každý „ťukes“ rob s radosťou. Ak sa na niekoho pozeráš, pozeraj s radosťou. Všade kam ideš, nechoď s očakávaním, ako sa blysneš, aký budeš excelentný, alebo že ako to nezvládneš, choď iba v radosti, že ideš. Situácie, ktoré žijeme sú plné zaujímavosti, každý obraz pred očami je plný zaujímavosti a my vždy iba čosi chceme. Chceme. Prežiť. Mať. Získať. Pôsobiť. A nežijeme v radosti. Radosť je iba teraz. To ťa konečne pripne k prítomnosti, ktorá je liekom na všetko, radosť. Lebo dovolenky o 2 týždne sa možno nedožiješ, lebo kšeft ti možno nevyjde, lebo zdravý možno nebudeš úplne. Ale radosť každej chvíle ti daruje život.

Potrebuješ dve veci. Radosť a zrušenie strachu. V Evanjeliu sa to spája. Lebo je radostnou zvesťou. Buď prežívaš v radosti, alebo v strachu. Pokoj je základné miesto človeka, ale čo potom? Buď prehnaný pokoj a možno aj smútok, depresia, úzkosť, samota alebo rovno radosť z každej prítomnosti. Teda pokoj osamote je síce plný Ducha Svätého, ale definitívne naplnenie nachádza v radosti. Tešíme sa z toho, že sme? Chceme sa udržať v pokoji, aby sme zvládli aj ťažké situácie, a to už je strach. Lebo až radosť z každej situácie odstraňuje strach. V pokoji s radosťou kráčame vždy v Božej prítomnosti.

Nielen radosť pojašenia až emočnej nestability, ale radosť prirodzená, radosť vo všetkom. Radosť prelínajúca sa s pokojom a pokoj prelínajúci sa s radosťou. Svet nie je v tvojím rukách, aj keď máš svoje biznisy, svoje kauzy, svoje deti, svoje takpovediac problémy, pretože ty si sa prišiel na svet radovať. A ako veľa si chcel, tak veľa si stratil, lebo si stratil radosť. „Kto nebude ako dieťa nevojde do nebeského kráľovstva.“