Pavol Matija

Nech je to len smrť krásneho človeka

či o rokov osemdesiat či o tri krátke dni

nikto z nás osamote deti doma nenechá

no kedy sa dvere zavrú, len Ty rozhodni

Veď si ešte mladý, vravia, na vážne verše

a roboty je stále na každý deň dosť

vravím, minuli sa chvíle pochabé a smiešne

kto zajtra z nás zistí, že bol tu iba hosť?

Takto teda v žití je, so snahou o dáky presah

veď deň má aj dnes dlhých 24 hodín

v ňom kus musíme sa i starosťou trestať

každý deň chtiac-nechtiac i nie málo stojí

No zaborený v bahne lží, zloby a korupcie

svedomie zanáša sa jak tukom žila

možnože tam niekde ešte to malé dieťa žije

a možno len zajtra skoná človek-sviňa

Účtenky to nie sú z registračnej pokladne

snáď nakoniec odpíše sa i nám malý dlh

už v živote dostali sme pripomienky zásadné

radšej si prever účtovníctvo, kým zaklope smrť

Ľudský paragraf sa zvíja zľava doprava

raz syčí ako had, raz je vraj biela vrana

a či tá spravodlivosť cez zákon nastáva

keď nakoniec viac obstojí, kto sa britko háda

Rôzne inštancie stoja nad nami s palicou

musíš byť v kŕči a vravieť len na vyzvanie

učupený v kúte na postup dobrou pozíciou

zajtra možno i skutok lásky bude o base

Zatýkajú študentov ohlúpených dobou

no ktože im tie zvrátenosti pustil do hlavy?

Veď plný je svet všetkého a prichádza skoro

do ľudskej blízkosti – tie dietky skaziť

Máme však aj svätcov, veď pravda zvíťazí

už len treba chytro spísať právnu sťažnosť

tomu to dáko ide, nech sa mu pozrú do daní

v žiadosti uviesť: zhabať aspoň auto

Ktože z nás obstojí, nie je otázka na nás

ďalej si, ďalej, tie plané jazyky klebetia

rozhodni Ty, čo všetko vidíš, keď pozeráš

nech je to len smrť krásneho človeka