Pavol Matija

Vzťahy tragické a labutie

Koláč by sme mali jesť v celku, kto vyberá hrozienka, je svojim spôsobom lišiak a nepozná hodnoty labute. Labuť je významný symbol – vernosti, lásky a čistoty. Z teba si vezmem mercedes, z teba tvoju pudovosť, z teba tvoj intelekt, z teba tvoje pekné telo. Nikto nie je úplne dokonalý. Každý má pre a proti. Ale kto hľadá partnera v zmysle pre a proti, nepozná lásku. Kde je kalkul, nie je už pravá láska.

Nikto nemôže žiadať vašu zmenu. Človek má síce takmer nekonečné možnosti, ale zmeniť sa má/môže iba na základe vlastného rozhodnutia. Kto zmenu žiada, chce človeka pretvárať a neprijíma ho. Potom je z osoby, u ktorej sa zmena žiada pokusný králik – rob toto, nerob hento, ten to robí takto, oni už majú toto. Túto hru by sme mohli nazvať aj „zahraj sa so mnou na somára“, s trochou humoru.

Hodnota človeka je v jeho celku. Duša, duch, telo, následne talenty a iné jasné i implicitné schopnosti. Ale nad týmto všetkým čnejú labutie vlastnosti. Budete potrebovať niekoho, kto o 4:38 bude na autobusovej stanici v Martine, ak to bude potrebné. Budete potrebovať niekoho, kto si s iným zašpásuje, ale nebude si s ním dopisovať a potajme sa stretávať. Budete potrebovať niekoho, kto je schopný obety, hoci toto slovo znie archaicky a úplne nemoderne. Budete potrebovať niekoho, kto vás príjme v celku aj s vašimi záťažami. Budete potrebovať niekoho, kto bude potrebovať vás. Inak povedané, budete potrebovať blbca, ktorý priorizuje vzťah s vami nad vzťahy ostatné, ktorý vidí vašu hodnotu, aj keby ste nemali jedno oko a trpeli Alzheimerom. Budete potrebovať labuť.

Sprevádzame človeka najmä v jeho duchovnej rovine, ktorej putovanie nikdy nekončí, teda pokračuje aj po fyzickej smrti. Odlesk lásky, akýkoľvek, zoslaný Bohom cez iného človeka je najviac. Boh vám dáva človeka, ktorý vás sprevádza životom, niektoré sprevádzanie trvá mesiac, niektoré 75 rokov. Je láska každá iná? Láska je iba jedna. A keďže láska je iba jedna, predpokladom zotrvania v konkrétnej láske je vernosť a predpokladom vernosti ja zasa čistota. Čím viac parametrov jej budeme dávať, tým bude láska chudobnejšia. Z obálok magazínov na nás pozerajú „dokonalí“ ľudia. A zrazu v reálnom živote prichádza niečo, čo dokonalé nie je, ale my by sme radi nasledovali magazín. Vzniká rozpor, ktorý je tragédiou vzťahu.

Láska nepozná vek. Vek partnera a partnerky si ľudia nastavili podobne, aby sa predišlo problémom pri ovdovení. Poznáme mladých 70-tníkov a 20-tníkov – starcov.

Láska manželská je už rozhodnutie. A ak má byť to rozhodnutie aj človečensky fajn, je treba vibrovať na rovnakej frekvencii, na frekvencii rovnakého „autizmu“. Frekvenciu nevytvoríte iba tak, že budete hľadať spoločné záujmy a siliť ich. Jedná sa skôr o súlad duší prejavený aj v mysli a jej pochodoch v zmysle: „na teba strieľajú, ja sa vrhám oproti projektilom.“ Láska je teda mimo rozumu. Láska nie je obchodný partner. S dávkou odľahčenia: láska je mimóza.

Človek si vie svoje telo maximálne okrášliť, dnes má k tomu všetky možnosti. Preto telo sprevádzame až druhotne. Veľa je krásnych ľudí, veľa je bohatých ľudí. Ale pozorujme skôr to, s akým obsahom k nám človek prichádza. Niekto je kopírka, niekto je originál. Všetci sme originálni, ale vzory predkladané človeku spôsobili, že je veľa kopírok. Môže byť kópia originálna?

Vďačnosť v histórií vzťahu je veľmi vysoko, ak nie najvyššie. Pretože chemické záležitosti lásky zvyknú vyprchávať. To, že vás niekto vozí od Bratislavy po Prešov nie je samozrejmosť, lebo niekto by vás poslal vlakom. Krásnym experimentom by bolo písať denník vzťahu, kto čo pre vás ktorý deň urobil – malá kronika vďačnosti.

Hľadajte teda labuť. Verte, že budete potrebovať labuť.