Pavol Matija

Bez obmedzení

Každá závislosť na niekom okrem Boha je nedobrá. Človek je v skutočnosti závislý iba na Bohu. Mladí čakajú, kým nadobudnú zručnosť zarábať, aby mohli opustiť často iné napríklad aj deptajúce štruktúry myslenia svojich rodičov a tak prejavili svoj život tak, ako chcú. Každý rodič, ktorí priveľmi kóduje svoje dieťa do niečoho, čo by malo byť, čo by malo byť také alebo onaké, alebo, čo by byť nemalo, nie je dobrým rodičom. Človek nachádza svoje uplatnenie iba v slobode. Ak nám dáva slobodu Boh, môže, má právo, nám ju niekto zobrať? Obmedzením slobody je len hriech, hranica za ktorú sa netreba dostávať, lebo to ustanovil Boh.

Hriech má svoju matériu a formu, jediný v pravde ho vidí iba Boh. Je iné kradnúť, ak mám 7 miliónov eur, iné je kradnúť, ak nemám čo jesť, povedané veľmi polopatisticky. Všetko, čo na človeka vplýva pri páchaní hriechu, vie posúdiť len Boh. Hriech bez očistenia uvrhuje človeka akoby do bahna, blata, do neexistencie pravého svetla. Nesúďme, aby sme neboli súdení, zaznieva v Biblii. Preto jediným správnym postojom človeka k životu je láska. Láska ako stály postoj. Objatie ako samozrejmosť a bežnosť. Možno čerpať od Lásky, ak nie sme láskou? Hriech môže potrestať len Boh, presne tak ako chce ho aj potrestá. My sme odkázaní na vzájomnú lásku, odpustenie a toleranciu – to je možnosť vytvárania nebeského kráľovstva medzi nami už teraz. A už vôbec by sme nemali venovať pozornosť ľudským omylom, blbostiam, ktoré sa nám každému prihodia každý deň, kedy konáme ako konáme, napríklad v rýchlosti, v emócií.

Predstavte si spoločnosť, kde každého od rána objímate.

Existuje vôbec správne správanie? To je niečo, čomu sme učení štruktúrami učenia a vzdelávania. Preto často chodia po svete „prikrčení“ ľudia, ktorí majú nesmierne bohatstvo v sebe, ale nedokážu ho prejaviť, lebo sú tomu naučení. Každý z nás je úžasne talentovaný.

Prečo sa študenti nevzdelávajú napríklad pri prechádzkach v parku? Veď to tak robil Aristoteles. Prečo by sa ľudia nemohli v uliciach na seba smiať? Prečo odstrašujúca forma? Prečo nemáme malú toleranciu alkoholu za volantom? Veď v iných krajinách ju majú. Všetok systém je už natoľko zväzujúci, že vytvára antisystém. A ak chceme úplnému antisystému predísť, je treba spoločnosť uvoľniť vo všetkých sférach. Opakom je porážanie antisystému systémom cez perzekúciu a postihovanie všetkého.

Rodičia, negniavte svoje deti, ani vy, učitelia, nech len rastú a veľmi opatrne ich usmerňujte. Možno pribudnú noví národní umelci, možno z tých bledých a údajne precitlivelých budú skvelí obhajcovia, politici, možno z tých, ktorým vy ste šancu nedávali, budú tí, ktorí dajú šancu vám.

V deptajúcej štruktúre či už spoločnosti alebo spoločenstva rastú stromy iba do výšky, kde ich pustia nožnice záhradníka. Žite ale bez obmedzení. Pamätajme na hriech, že je naozaj hlavným nepriateľom človeka, ale žime inak bez obmedzení. Neuvažujme len v medziach našej obce, okresu, krajiny, tzv. naučenej bežnosti, ale možno za hranicami vesmíru.

Možno váš Samko bude astronaut.