Pavol Matija

Kriste, dnes píšem Ti na deň Tvoj

cez ústa moje kalné od nadávky i hádok

dnes píšem Ti pre slávu Tvoju, nie žiar môj

dnes píšem, mohol byť som mŕtvy dávno

Vstávaš dnes z hrobu aj mojich hriechov

a včera zas som Ťa myšlienkou nivočil

či nepoučil som sa z pádu mojich predkov

či zas musel som byť jak tma nedobrý

Svietil si mi, keď som padal a bil si dušu

nádej Tvoja je nádejou mojou naveky

dal´ s pozor na mňa, nech ma nerozkúšu

zlé tvory i moje hriechy, keď bol som na zemi

Hrýzol som sa sám ako nevedomá mátoha

kde vtedy boli ste vy, všetci moji učitelia?

Veď učíte veľa – poznám krajiny i pohoria

no vedel som či nie o tých, čo zle duši velia?

Dnes to už však nie je mojím ospravedlnením

a bývam stále hnevlivý jak by som nepamätal

čo hriechy konajú nám, našim deťom i iným

a my dnes už vedomky robíme tie zverstvá

Pýtam sa, či vôbec je možné, to čo sa deje

pri toľkých kresťanoch a zlatých chrámoch

ja nie som sudca, no stačí nám oko bežné

by videli sme, uberáme sa my akou stranou

Vnútri je odpoveď na vojnu i bitky denné

my však stále čakáme, kým iný odpadne

potom nad hrobom Otčenáš súc odriekame

a na týždeň či dva vdovu plakať necháme

Potom zas bude tá zlá, čo chce i niečo zdediť

a to je nemožné – veď ide o náš majetok

radíme jej, by za manželom mala čím skôr ísť

že dietky svoje už i tak zaopatril závetom

Ja hovorím príkladmo, no neraz sa už stalo

že po ťažkej porobe sme si opäť tĺkli klince

do rúk tých ubitých z bitiek čo neboli dávno

a dnes sú bitky medzi nami také isté

Točí sa v kruhu bludnom ten náš svet

Kristus vstal, my slávime pri  jednom stole

samí sme si hostia, domácich už dávno niet

jediný biely medzi nami je obrus i náš odev

Zajtra ako bude, či opäť v starej koľaji?

Veď Ježiš Kristus vstal z mŕtvych – včera

zišli sme sa ten deň spolu krásne osláviť

zajtra však musíme oslavy zas bokom nechať