Zrniečka svetla

Buenos Aires

Čakáme na koniec vojny na Ukrajine, ktorá trvá viac ako tri roky. Úpenlivo čakáme, hoci, priznajme si, že nás sa to až tak netýka, je to blízko, ale predsa len viac ako 400 kilometrov od nás. Týkajú sa nás dôsledky vojny, v podobe napríklad hospodárskych sankcií, ale samotne, bojovať, zúčastňovať sa boja nemusíme. Preto opäť len čakáme. Neuvedomene žijeme bežne. Možno ale naozaj nežijeme obyčajné časy, možno naozaj nežijeme iba ďalšie znamenia čias, ale viacerí duchovní mystici hovoria, že Pán Ježiš je blízko. O tom, kedy príde vie iba Boh, Jeho Otec.

Nečakajme. Buenos Aires je nielen hlavné mesto Argentíny, ale v preklade to znamená aj „dobrý vietor“. Nečakajme na koniec niečoho, vojny, hospodárskych kríz, sankcií, obnovenia medzinárodných vzťahov. Ale konajme. Dobrý vietor môže prúdiť od každého jedného z nás. Už teraz, nie po konci vojny na Ukrajine. Nie potom. Ale teraz. Odteraz.

Každý deň môžeme vykonať nespočetne veľa dobra. Odpustením. Menším hnevom. Dobrým príkladom. Prianím „dobrý deň“ zo srdca. Nie tak, že dobrý deň znie ako zlý deň. Úsmevom. Vtipom. Radou. Hocijakou pomocou. Férovosťou. Separáciou plastu. Modlitbou za iných. Charitou.

„Žatva je veľká, ale robotníkov málo.“ Každý deň od covid – éry, teda možno nie úplne každý, ale pomerne často počúvam a vnímam, ako sa ľudia uzavreli do seba, máme hradby, kde smie len 5 verných. Veľa z nás naháňa zisky a slávu, úspech. Sme taká plechová spoločnosť. Kde už len málo je cítiť vibráciu srdca, ľudskej duše, ktoré chce byť tvorivá, povolaním milá, túžiaca po pochopení a spolupatričnosti. Nič viac ako vzájomné pochopenie si asi dať nemôžeme.

K pochopeniu ale treba hľadať cestu. Vysvetliť si veci. Snažiť sa pochopiť. Predstavme si svet, aký je, aj keď sme nad tým možno tak doteraz neuvažovali – zlo má svojich démonov a zlých duchov a dobro má svojich anjelov a svätých. Ten rýdzo duchovný svet má presah k nám, na zem. Podliehame. Sme súčasťou. Na ktorú stranu sa identifikujeme my? Zlo? Dobro? Lebo niekde sa zaradiť počase musíme. Vždy sme niekam patrili. Ale možno sme to ani nevnímali. Anjel dostane pokyn a ide ho vykonať, aspoň takú vedomosť mám. Posiela ho Boh. Kto posiela nás, ak sa hneváme? Ak závidíme? Ak prajeme zlo inému? Ak klameme? Boh?

Pohľad na realitu môže byť rôzny. Ale pohľad na hriech je daný. Môžeme my niekoho držať v neodpustení? Z kresťanského hľadiska určite nie. Sme vtedy anjelmi alebo démonmi? Aj človek sa vždy nakláňa niekam.

Buenos aires nášho života môže začať kedykoľvek. A nič mocnejšie ako Boh, Boží koncept sveta, nemôže byť pre náš buenos aires lepším základom. Často si povieme, že žijem obyčajný život, som obyčajný človek, to mi stačí. Ale buenos aires prináša vietor, víchor, vyšší level. Vedeli ste, že Boh je nevyčerpateľný zdroj sily? Milosť posväcujúca nás na tento zdroj vie napojiť. Prečo ďalej čakať?

Svet veľmi potrebuje robotníkov. Robotníkov dobra. Pre dobro sa často trpí, je vysmievané ak je príliš dobré, napríklad preto, lebo nemôže byť arogantné, pyšné, sebestredné, nemôže klamať, nemôže sa hnevať príliš. Musí byť dobré. Dobro nemôže byť zlé. Ak dospejeme k antagonizmu, že dobro a zlo je protipól, čo je jasné, stačí nám uchopiť optiku, ktorou budeme hľadieť na naše konanie, následne tieto okuliare nasadiť. Božie. Alebo svetské okuliare. Oči človeka. Alebo oči duše. Oči človeka nás budú ťahať k úspechu, sláve, peniazom, nezriadeným vzťahom. Oči duše k pravde o sebe samom, k Bohu, k pokore, pomoci iným. Tak zistíme, že človek môže mať jedny alebo druhé okuliare. Nosí niekto z vás na nose niekedy dvoje okuliare naraz?

Lavírovanie „obyčajného človeka“ je vlastne čím? Mňa by to nebavilo. Ako bude fúkať vietor, tak sa nahnem? Možno je načase, keď už sa bavíme o znameniach čias, možno posledných časoch, vybrať si optiku. Ľudský alebo Boží dress code.

Môj známy, rehoľník, ktorý veľkú časť života strávil na misiách, konštatoval, že napríklad v Londýne je veľa mladých ľudí v kostoloch. Že oni, ich spoločnosť, si už virvarom veľkého liberalizmu prešla, ľudia napokon zistili, že im to nič moc nedalo, nič extra neprinieslo, možno, určite, viac zobralo. Preto sú späť pri Bohu. Pri koreni pravdy.

Načo experimentovať s niečím, čo sa inde neosvedčilo? Prečo už neveríme v trvalé hodnoty? Prečo si hneď zajtra ráno nedáme na seba Boží dress code?

Buenos aires vám prajem.

Zrniečka svetla

04.08.2026

Nemožno haniť človeka V našej spoločnosti, a nie že by to nebolo aj predtým, sa rozmohlo hanenie človeka. Napríklad, niekto je verejne činný, urobí akýsi lapsus, ľahší či vážnejší a hneď sa strhne búrka sudcov: „a on…“ . Nemusíme hneď hľadať odpoveď v Evanjeliu, lebo tam Pán Ježiš neodsúdil priamo ani cudzoložnú ženu, skôr upokojil [...]

Zrniečka svetla

03.08.2026

Národné prebudenie Ak sa pozrieme do dejín slovanstva a Slovenska, ale i do dejín sveta ako takého, zistíme, že svet formovali najmä myšlienky, ich vyjadrenie, následná vôľa ich presadiť a uskutočniť a sila, ktorá umožnila presadenie myšlienok, sila jednotlivcov, skupín. Prečo sme sa zriekli ideológov? Prečo je spoločenské riadenie skôr [...]

Zrniečka svetla

02.08.2026

Ako to je s čistotou? Nevieme. Lebo vie iba Boh. Samozrejmý je morálny imperatív Božích prikázaní, nielen šiesteho či deviateho prikázania, čistota je všetko, teda nielen tá mienená čistota. Vezmem pohár a nalejem doňho vodu, vypijem, odložím, o hodinu ten istý pohár chcem použiť opäť. Je čistý alebo už nie? Prvoplánovo je čistý, čo ak však [...]

Pavol Matija

doktor práv, advokát, básnik, šíriteľ Evanjelia, občiansky aktivista, príležitostný filozof "Jednoduché je zo zložitého, zložité z jednoduchého."

Štatistiky blogu

Počet článkov: 112
Celková čítanosť: 100398x
Priemerná čítanosť článkov: 896x

Autor blogu

Kategórie