Pavol Matija

Nie je všetko také jednoduché, ako vyzerá, vieš

jednoduché zo zložitého vyviera a naopak potom

ty musíš ísť, ísť, ísť, kým akú-takú pravdu neuzrieš

nezrátaš sa nikdy dosť so sebou ani svojim životom

Musíme sa plahočiť a obrábať polia v horúčave dňa

musíme byť žičliví vlastnému neúspechu aj zrade

kto zradu nezažil, ten priateľa a lásku nikdy nespozná

kto nikdy nebol mladý, ten omladne často v sivej brade

Kto nikdy nemal lásku, mal jej až príliš veľa, mnoho mal

kto nikdy nepočul nič dobré, veril v klamstvá spútavajúce

kto chcel seba spoznať, musel sa vyzuť a bosý doma ostávať

kto chcel doma pánom byť, musel mať pre ženu iné kľúče

Vieš, vieš, nie je všetko také jednoduché, ako vyzerá, vieš

ponáhľaš sa príliš, ale čo už teraz, keď treba konať ihneď

myslíš, že si iba malý človek, pritom obsiahneš aj celý svet

myslíš, že si dobrý človek, a tak dávaš si sám v nebi výpoveď

9 elementov ustáť, to je teda fuška, to by málokto dal bezchyby

niekto len doma sedí a i s tým má problém, veď sa myseľ nudí

9 elementov obísť sa nedá, veď sú v jednom, kto si, máš pochyby

zrazu sa prepínaš z básnika na iného, veď básnik ženu nepoľúbi

Zrazu si to ty, lenže z pestrej palety, vytiahneš štetec a maľuješ

a ktože farbí obrazy čudnými farbami, kde je človek a jeho impresia

a ktože si ty vlastne, hľadíš, načo toto všetko, aj zúriš nevľúdne

načo by šiel právnik na módnu prehliadku, načo by šiel do rádia

Nuž na to, aby videl svet, že je všade rovnaký a nekolíše ním závan

tých čo dobrú vôľu nemajú, pretože tým nepatrí pokoj a požehnanie

im patrí iných odsúdiť, uvrhnúť, poliať špinou reči, do zla nádej vkladať

no Boh tie cesty čímsi kropí, aby sa 9 elementov nestratilo v hlavolame

Dostať z hlavy a potom nemať rozum, to je úloha dňa pre takú ťažkosť

dostať sa do seba, do človeka priam, do jeho kože a obyčajnosti

ukáž mi, teraz, ihneď, ja fakt ten čas nemám, jak to ide ti ľahko

o pätnásť minút mi niekto zavolá a zas jak strana sporu budem sa zlostiť

Musím sa postarať o choré deti, lebo dobrák ešte zatiaľ úplne neumrel

musím všetko zhodnotiť, od atmosféry cez jedlo, veď filozofia nespí

musím vybaviť niečo súrne, ale neboj sa, neboj, nie som consigliere

musím sa trocha ukľudniť, no čo keď voda len tečie riekou a fučia vetry?

Koho Boh zavolá, ten musí ísť, koho že On volá, je jeho výber, veď si to i ty

ak teraz čítaš, ver mi, žiješ na zemi, pod oblohou bielou a si človek rovnaký

ak máš 2 ruky, nohy, pober sa, pober, nehľadaj veľkosť len ale vodu v pohári

nikdy nič splatiť nestihneš, ak budeš čakať na to, čo máš zapísané v diári

Konáme teraz, smrť príde až vtedy, kedy má, možno už večer, alebo zajtra

a dovtedy to je plahočenie svetom ale aj nádych z vlastného človeka

musí prísť čas tvoj, kedy sa spoznáš, že vždy si len dieťa a v dospelom pátraš

a dieťa si robí svoje, kričí v kostole, mumlá si čosi zvláštne, vážni nevedia

Nespasí nás snaha naša, len plusové body nachytáme, lebo dlhé sú cesty

a na tej rovnej zemi sa vetru ťažko kníše, ťažko ustáť vlastného človeka

keď sa elementy spoja v jednom, ani sám sebe už nikdy nič nevysvetlíš

preto pravda nie je poznaná, ale iba zjavená, Boh ľudí samých nenechá

Tak zápasíme s vlastným človekom, ale veď sme na obraz Boží, tak čo

tak sa majme trocha radi, lebo súdy nepoznáme a iba sa domnievame

najradšej si v tomto všetkom dvihnem činku, v tomto svete bláznov

a keď komentujem dianie, veď vieš, neznejú vždy len slová vyberané