Pavol Matija

Ideme nekultúrne

Ideme nekultúrne. Dokedy? Vybičovaná atmosféra v spoločnosti už nie je len vriacim kotlíkovým gulášom, ktorý odstavíme a teplota vyprchá. Je to už skôr bublajúca zmes otravných kyselín.

Ak sú tu predstavitelia moci pre ľudí, tak by mohli konať inakšie. Pretože z toho, čo sa deje sa už nespamätáme bez Božej opatery a pomoci. Ľudia atmosféru psychicky nezvládajú, živnostníci ako kostra hospodárstva rušia živnosti, zdravie ľudí je extrémne namáhané, deti nevieme do spoločnosti zaradiť, rodiny sa rozpadajú jedna po druhej a v kostoloch je prázdnejšie. Ľudia nemajú začo utiahnuť elementárne účty a my, Európania, riešime zapletanie smerníc do korbáča neprehľadného právneho systému. Týmto korbáčom sa napokon len sami vyšibeme.

Svet sa zmenil, ako sme to počuli už pri pandémií, že „sa zmení“.

Hádam nechceme z tejto krásnej planéty, plnej života, scenérií, nadaných ľudí, vytvoriť „debilistan“, kde budeme žiť ako samce napríklad istých párnokopytníkov, ktoré sa pri súboji o samice, o potravu, o teritórium dokážu pozabíjať. Prečo? Lebo sú to s troškou humoru (možno i bez nej), hlupáci.

A my, ľudia, sme obdarení tzv. inteligenciou.

Pre hore uvedenú vetu som vyhradil osobitný odsek pre jej lepšie uvedomenie. Ako sa prejavuje naša vycibrená inteligencia teraz? Že sa chceme navzájom doničiť? Že trestné právo sa ozýva už dlhší čas aj v politickom súboji v predtým nevídanej miere? Že ľudia žijú zakuklene a stretnú sa najmä, ak niečo potrebujú? Že máme plné psychiatrie a psychologické poradne? Že zbrojíme, aj keď by stačilo podniknúť všetko pre mier?

Ak niekomu ešte záleží na spoločnosti, tak zatiahne ručnú brzdu. Pretože to všetko môže narásť do bludu nevídaných rozmerov. Nehovoriac o tom, že chumáče emocionálnych nábojov ostanú vryté ešte dlho, dlho, dlho v živote tvorstva, asi až do Rozsúdenia.

Ľudia chcú iba normálne žiť a mať na to vytvorené patričné podmienky. Napríklad nechcú byť chorí. Nechcú sa triasť pre výšku odvodov. Nechcú ostávať doma, pretože nafta je drahá ako nikdy.  Doplňte si každý svoje „napríklad.“

Napríklad by bolo dobré dať šancu upokojeniu atmosféry. Záleží ešte niekomu na ľudskom živote? Obyčajnom ľudskom živote. Doma v papučiach, s čistou hlavou, zapnutou telkou, navarenou večerou, bez prehnaných stresov a strachu z budúcnosti. V mieri.