Konflikty a omyl
Súhrnným označením (takmer) všetkých konfliktov je omyl. „Takmer“ preto, lebo niekedy je konflikt nevyhnutný na vysvetlenie si postojov. Boh nechcel vojnu. Nechcel konflikty. Nechcel nenávisť. Nechcel neprimeraný hnev. Nechcel klamstvo. Chcel vojnu? Chcel konflikty? Chcel nenávisť? Chcel klamstvo? Má niekde toto oporu v Biblii?
Omyl preto, lebo človek sa uvrháva do konfliktov, aby dosiahol svoje, ale v tom riskuje to, že stratí svoju čistotu, svoje svedomie, vystaví sa ťažkému utrpeniu už tu na zemi, prípadne potom v očistci alebo sa uvrhne priamo vo večného trápenia.
Čo teda chcel Boh? Aby sme sa naučili vzájomne znášať a spoločne dýchať „v jednej miestnosti“, ľudsky povedané.
Problémom je to, že konfliktné energie už dosiahli vo všetkých sférach – globálne, medziľudsky aj inde iba to, že už to nevie vyporiadať človek, žiaden vodca a určite nie my, maličkí. Tieto časy akoby v dušiach a srdciach vedomých a snažiacich sa o dobro volali: „Kriste, príď.“
A pritom stačí tak málo. Otvoriť okno, nadýchnuť sa čerstvého vzduchu, zadívať sa na slnko, uvedomiť si všetko dobré vo svojom živote. Posadiť v záhradke kvietok. Vrátiť sa k umeniu akéhokoľvek druhu – spev, básne, maliarstvo, tanec, spisovateľstvo. Takto sa trocha očistiť a zistiť, že sme celkom slušne zblbli.
Má ešte niekto niekoho naozaj rád? Môže zlo vplývať dobre? Ak aj nedefinujeme zlo cez hriech, definujeme ho prirodzeným zákonom vpísaným v človeku.
Stále to máme tak trocha aj vo svojich rukách. Ale chýba inšpirácia. Niekto, kto by vystúpil v televízií a hlásal appeasement, utíšenie.
Ak je zákon lásky nadradený všetkému. Potom niet čo riešiť. Iba to napĺňať. „Čokoľvek ste urobili jednému z mojich maličkých, Mne ste urobili.“ Buďme k sebe dobrí.
My chceme mier!
Celá debata | RSS tejto debaty