Pavol Matija

Zapáľme spoločnosť láskou

Zapáliť spoločnosť láskou. Iba to je v skutočnosti jediné relevantné a pravé riešenie. Ako už v zrniečkach svetla odznelo, láska nie je obmedzená na prednostne predkladanú lásku medzi mužom a ženou, ale láska je bez obmedzení. Prejavom lásky nie je iba zaľúbenie, prejavom lásky je aj pomoc, rozhovor, odpustenie, prijatie, úsmev, dobroprajnosť.

Keď dieťa rastie, asi najviac sa chce smiať. Potom prichádza svet. Často chladný. Svet ľudí, ktorí chcú možno i nevedomky dieťaťu vziať úsmev. Pretože: svet je vážny, svet potrebuje výkon, svet je svetom formy a vystupovania, svet je plný aj zlých ľudí a momentov. Postupne teda z dieťaťa ubúda úsmevu. Je nahrádzaný neistotou, strachom, nedôverou, hnevom.

Ale prečo? Pretože dieťa je učené, že nemá chcieť trpieť. A v tom je nedokonalosť všetkej lásky či medzi mužom a ženou alebo už spomenutej lásky bez obmedzení.

Všetko je fajn, kým je fajn. Teda s prihliadnutím na vonkajšie okolnosti vieme aj ľúbiť, mať sa radi. To je láska k tým, ktorí ľúbia aj nás, konajú voči nám dobre. Naproti tomu Ježiš Kristus hlásal lásku ako zákon, ktorý prevyšuje ostatné zákony, nadovšetko postavil nekonečnú lásku k Bohu a lásku k inému ako k sebe samému s dôvetkom: „to je zákon i proroci.“

Teraz sa pozrime na spoločnosť. Už až tak veľa lásky v nej nie je. A to je odpoveď na dianie u nás i vo svete. Ak je narušený Boží odkaz a príkaz lásky, všetko sa postupne začína rozpadať.

Boh je zrejmý. A všetko to, čo vzniklo okolo alebo proti Nemu je vlastne chaos. Boh je jednoduchý. A všetko to, čo nás od neho vzďaľuje je komplikované.

Ale stále sa nič nedeje, stále sa môžeme na seba smiať a dobré si priať. Stále si môžeme pomáhať. Odpúšťať a prijímať sa. Takto postupne odstránime tzv. negativitu z našich životov. A aj zo spoločnosti. Nie je to tak úplne len otázka peňazí, ako sa má spoločnosť, pretože šťastnejší sú ľudia v krajinách, ktorí majú desatinu z toho, čo my. A sú šťastní, šťastnejší. My máme všetko. Autá, cesty, bývanie, vzdelanie, prácu, zdravotnú starostlivosť, kávu od výmyslu sveta. A stále zle. Odpoveďou je len jediné: zapáliť spoločnosť láskou.

Predstavte si, že práve teraz zomierate. Nič nemá zmysel vlastne. Človeka veľa vecí mrzí možno. Ale čo? Zisťuje, že láska je definitívne poznanie. Nič iné netreba. Iba cez lásku je prechod k Láske.

Láska nie je slabá, aj keď veľakrát prehráva. Láska často trpí kvôli silám zla. A takto sú z detí, ktoré sa chceli smiať, deti alebo potom dospelí, ktorí sa boja, sú neistí, úzkostní, a to je choroba dneška. Pretože im nebolo dovolené sa smiať. Tu netreba iný liek ako venovať si dobro, lebo to je láska. Úradná vec sa dá tiež vybaviť láskavo, muž k mužovi tiež môže byť prívetivý, učiteľ môže byť žiakov kamarát. Namiesto toho sa odpočiatku uvrhujeme do spoločnosti, kde vyhráva hrubšia podrážka. A tu máme výsledok všetkého Božieho dopustenia aj dnes. Lebo sa nemáme dostatočne radi.

Poviete si, je to idealistické. Svet funguje inak. Nuž, vidíme ako funguje, nefunguje. Pretože, myslím, že Pán Ježiš hoci je Kráľom vesmíru, neba i zeme, je pre človeka idealistom.

Kým nezačneme súčasnosť lámať láskou všetkého druhu, asi bude omnoho horšie. Nebojme sa ukázať naše dieťa, dieťa v nás, ktoré sa ako malé smialo, hralo, bolo úprimné a keď trpelo, iba plakalo a nepýtalo sa: „prečo ja?“ Áno, veď nebeské kráľovstvo je kráľovstvom detí. Či si lekár, právnik, podnikateľ, vedec, dôchodca, zobuď v sebe dieťa. Smej sa, nech si myslia, že ti „hrabe“. Pretože to len odmietaš prehnanú vážnosť a formu. Buď vrúcny k ľuďom, ktorí ti už toľkokrát ubližovali a budú ubližovať, kým budeš žiť, pretože láska sa nebojí utrpenia. Ak máš, daj aj zo svojich zárobkov tým, ktorí prosia, ktorí majú menej, určite sa budú snažiť ti to vrátiť. Problémom sveta je koncentrácia. Láska ku mne, úspech ku mne, peniaze ku mne, energia ku mne, zdravie ku mne. A takto sme sa zakuklili vo svojich bublinkách.

Pritom sme mohli chodievať celé dni vysmiati. Pritom sme sa mohli iba mať radi.