Pavol Matija

Optika

Moja optika nie je optikou vševidiacou. Preto „veľké sorry“, ak by sa niekto cítil súdený či odsúdený tým, čo v rámci zrniečok svetla alebo básní prinášam. Pravda je však taká, že koncept všelijakého sveta sa neukázal ako dobrý, alebo sa tak neukazuje, čo vidieť v súčasnom dianí – protesty, vojny, nevraživosť, rozpoltené spoločnosti, veľa rôznych chorôb, dlhy, myslím, že sme to všetko už niekoľkokrát menovali. Každý jeden úpadok je prv spôsobený úpadkom hodnotovým.

Nie každého nadchne Boh, Boží koncept sveta. Kvôli inej tradícií alebo neexistencii tradície, kvôli potrebe žiť modernejšie, kvôli potrebe byť uvoľnený bez tiaže príkazov, či aj kvôli aktuálnej vzbure životného obdobia.

Boh naozaj veľa vyžaduje. Život v Božej milosti si naozaj veľa žiada. Odriekania, sebakontroly, nehľadania odpovede v sebe ale v Bohu. Svet sa rúti, už naozaj rúti. „World gone wild“. Keď sa teda takto bláznivo rúti, je to jasným znamením, že Boha sme si nevybrali.

Keď si nevieme vybrať Boha, vyberme si aspoň lásku. Boh naozaj chce, aby sme rešpektovali Božie usporiadanie sveta. Ale ak to nechceme, ak je to pre nás ťažké, vyberme si aspoň lásku. Nasaďme si optiku lásky. Nie optiku odsúdenia, odporu či hnevu a nenávisti. Ale optiku lásky. Na každom môžeme vidieť dobré i zlé. Lepšie aj horšie. Jeho chyby, ale aj jeho pozitíva. Ale okuliare – tie si nasadzujeme iba my. Skúmajme svet a ľudí optikou lásky. Ľúbme našu krajinu a ľudí jednotlivo čo to dá.

Jediným rovnátkom vzťahov, aj medzinárodných, sa môže stať láska. Znie to bláznivo. No keď si Európan všimne dobré na Rusovi, Američan na Číňanovi a vlastne každý na každom… bude lepšie. Myšlienkovite je už ľudstvo vo vojne, ľuďom už chýbajú iba zbrane v rukách. Zatiaľ si postačujeme s myšlienkami vzájomného odporu, hnevu a nenávisti. A ak sa tento trend nezačne lámať láskou… bude horšie. Ako sa píše v Biblii: „pre tvrdosť ich sŕdc Ho neuvidia.“

Ak nechceme, aby nás Boh súdil za naše hriechy, chcime aspoň, aby nás súdil za našu lásku.