Pavol Matija

Zabudli sme na báseň

Nie som prehnane romantický človek, ani prehnane precitlivelý, ale báseň sa so mnou tiahne už možno 18 rokov, predtým som tvoril rôzne texty, napr. pokusy o krátke rozprávky ešte ako dieťa. Je zaujímavé, že som počul o ruskej oligarchii, že keď si dajú „malý pohárik“ vodky vo veľkom tvoria básne. Básnici formovali náš národ, možno väčšmi ako podnikatelia. Podľa jedného zo starogréckych učencov je báseň najvyššou formou umenia. Možno je to zamyslenie aj pre nás ostatných, ktorí netvoria básne, aby sa obzreli aj týmto smerom. Smerom vyššej idey. Pretože báseň nemusí byť len vyjadrením nejakého uplakaného chlapca.

Žijeme svet tvrdého materializmu. Pokiaľ človek nestačí ťahať 24/7, je out. Niekedy v podnikaní platili tzv. gentlemanské dohody, dnes aj keď máme rôzne zmluvy na desať strán, nikdy si nemôžeme byť istý našim právom. Od tvrdej matérie je to iba na krok k uplatňovaniu zásady „homo homini lupus“ – človek človeku vlkom. Isté príslovie hovorí, že nie je problémom nasýtiť chudobných, ale problémom je nasýtiť bohatých. Tu som vymenoval tri obrátené princípy: platili gentlemanské dohody – neplatia ani zmluvy, homo homini lupus – homo homini hominae, nasýtení chudobní – hladní bohatí. A takto by sme mohli pokračovať ďalej k obrazu obráteného sveta.

Nikdy najprv nebola loď, najprv bola myšlienka, vnuknutie vytvoriť loď. A potom sme sa mohli skúsiť plaviť. Ak uprednostníme matériu pred ideou nastáva kolaps. Najprv, samozrejme, hodnotový. Potom spoločensky, ekonomicky, obchodný, politický. Od istej chvíle už vôbec nesledujem futbal. Pretože je priam morbídne, že niekto zaplatí za hoc veľmi zdatného a talentovaného futbalistu napr. 100 miliónov eur. Jediné, čo si z futbalu ešte pozriem sú také tie naše slovenské nižšie ligy, kde ešte stále ide o šport viac ako o biznis.

Keď niekedy vznikali rôzne rodinné firmy, zakladatelia si svoju prácu vážili, šlo im aj o vyšší princíp, napr. v podobe zamestnancov, ktorí nie sú braní ako otroci. Dnes opäť prevážila matéria „naryžovať a mať pokoj.“ Vtipná bola hláška jedného známeho minule, že ľudstvo sa mení na chodiace žalúdky.

Aby som nebol prehnane kriticky. Začnite sa venovať básni vášho života. Skúste. Pozdvihnite svoje duše k ideám. Vďačnosť, pokora, dobroprajnosť, čestnosť, odpúšťanie, uznanie iných a i. Svet sa stále vyvíja, ale všimnime si, že hore menované hodnoty sú univerzálne. Sú platné od vekov a naveky a zastúpené v každom náboženstve.

Pokiaľ svet nezačnú riadiť vyššie idey, nikdy nebude ani pokoja, ani dostatok dobra a mieru a ani porozumenie medzi ľuďmi. My ideme vo veľkom zbrojiť, keď ľudia nevedia, či utiahnu účty za energie? Veď taký politik, to by mal byť koruna tvorstva, práve riadený vyššími ideami, vzdelaný, skúsený, rozhľadený a nielen presadzovateľ nejakého názoru. Veď takí politici by si teraz mali rozumne sadnúť a povedať, že to nevyzerá až tak dobre s našim svetom a ľudia potrebujú stabilitu, kúsok pokoja. Obraz sveta je pekný, ale svet nie je pekný. Veď keď sú dnešní politici takí múdri, už dávno mali pochopiť, že miesto na mape sveta má aj Rusko, hoci nemožno zľahčovať ani jednu vojnu, ktorá je preveľký utrpením najmä pre ľudí, ktorí za nič nemôžu. Takí dávajú dnešní politici vzor bežným ľuďom, že „kto z koho“, „kto má ostrejšie lakte, ten vyhrá“? Tak keď sme po tých iks rokoch od vzniku sveta dospeli práve k tejto múdrosti, môžeme si pekne pogratulovať.

Asi by svet mali viac riadiť básnici (samozrejme, nie tí, ktorí chcú kadekoho zastreliť), ale tí, ktorí skutočne veria ideám. Nech je aj váš dnešný deň básňou.